Nezvyknem robiť recenzie na počítačové hry, pretože sa nemôžem považovať za hráča a v hrách sa vlastne ani nevyznám. Je však pár hier, ktoré som hral a (dokonca) aj dohral – a všetky to boli fantasy ťahové stratégie – Warlords, Master of Magic, Heroes of Might and Magic, Disciples. Preto som sa napokon odhodlal ku komentáru najnovšej hry z tohto žánru – k štvrtému dielu vo svete priam neskutočne populárnych Heroes of M&M. A dôvod k recenzii bol vlastne len jeden – na sieti som ešte nenarazil na článok, ktorý by vystihol môj názor na túto hru. Všetci tí hráči, profesionálni redaktori herných časopisov, sa vrhli na popisovanie príbehu v pozadí, opisy grafiky a novinky v systéme – a nepozreli sa na Heroes z pohľadu človiečika, ktorý nad týmto kúskom software pravdepodobne strávi nejednu bezsennú noc :-)
Ťahové stratégie majú pre mňa dve výhody oproti iným herným žánrom, dva klady, ktoré spôsobili, že som tomuto žánru takpovediac prepadol. Po prvé, ťahové stratégie sú podobné šachu – raz ťahá jeden, raz druhý (tretí etc) z hráčov, s tým rozdielom, že počítač umožňuje použiť nekonečne pestrejšiu šachovnicu, s podstatne väčším počtom polí a jednotiek. Oproti symbolickému šachu tak hra získava na hĺbke a farebnosti – pričom zostáva zachovaný princíp, že môžem kedykoľvek odísť od rozohratej partie. Nikto na mňa netlačí, aby som si trénoval reflexy a rýchlosť prstu na myši, nikto po mne nestrieľa a nepožiera mojich vojačikov :-) Druhou výhodou je fakt, že ťahový systém umožňuje programátorom vytvoriť ďaleko dokonalejšiu umelú inteligenciu – oproti „real-time“ hrám takpovediac ľudského protivníka. Aj pri „single-player“ hre mám tak aspoň trochu pocit, že nehrám so somárikom, ktorý má pred nosom mrkvu, ale s protivníkom z mäsa a kostí (smej, smej).
Toľko k mojej motivácii. Heroes of Might and Magic (HoMM) ma dostali ešte v roku 1995, kedy vyšiel prvý diel a väznili ma vo svete rytierov a mágov prakticky nepretržite – druhým dielom (Succesion War, 1997), jeho datadiskom (Price of Loyalty) a najmä dielom tretím (Restoration of Erathia, 1999) a jeho datadiskami (Armageddons Blade a Shadow of Death). Vždy, keď niečo zo spomínaných diel vyšlo, stratilo sa mi pár týždňov života pod jednoduchým sloganom „ešte jeden ťah“ :-) Kráľovstvá Enroth a Erathia potrebovali pomoc v boji proti démonom a ja som nemohol povedať nie…
Štvrtý diel ságy HoMM je ohlasovaný ako najprevratnejší v celej sérii – či už ide o herný systém alebo príbeh v pozadí. Prvýkrát sa totiž nebojuje v starom svete, dej sa preniesol na novú planétu – kam po kataklyzme unikli obyvatelia Erathie aj Enrothu. Táto novinka však nie je až taká prevratná, pretože Axeoth – tak sa terra incognita volá – sa v ničom nelíši od pôvodnej planéty. Stromy sú rovnaké, zvieratká a netvori detto. A ľudia si so sebou z domova priniesli staré konflikty – barbari pri mágom, kňazi proti démonom a nemŕtvym etc etc. Po stránke strategickej sa teda tak veľa nezmenilo – stále sa ťažia tie isté suroviny (drevo, uhlie/ruda, zlato, síra, kryštály, drahokamy a ortuť), obsadzujú mestá a špeciálne stavby. Dobývajú sa územia – samozrejme zároveň so snahou dobyté priestory udržať. Mnoho vecí pribudlo, predovšetkým stavieb – celkovo sa však princíp nemení. Hrdina (resp. vojaci) chodí po krajinke a obsadzuje strategické body – samozrejme v boji.
Po taktickej stránke sa ale skutočne zmenilo veľa, hra sa viac priblížila systému, ktorý používali predchodcovia (Master of Magic) alebo konkurenti (Age of Wonders). Po prvé, hrdinovia už nie sú šedými eminenciami v pozadí boja, nie sú už iba mágmi a veliteľmi armád, skutočne do bojov zasahujú. Majú svoje špeciálne vlastnosti (tentoraz ich je ďaleko viac ako v HoMM 3, a sú v piatich oblastiach: bojové, taktické, magické, pohybové a vodcovské) a používajú meče, luky a mágiu proti obludám (a proti sebe navzájom). Zároveň pribudla schopnosť simultánnej obrany protivníka, t.j. aj keď zaútočite hordou drakov proti ubohým vílam, víly (ak ich je dosť) vám môžu ublížiť. V starších HoMM bola obrovská armáda nezničiteľnou kosou na nepriateľa, dnes bude síce kosiť ďalej – ale naštrbená. Preč sú časy, keď sa dalo zvíťaziť bez strát. Podľa mňa je to ďalší krôčik k „realite“ hry, hráč si na to ale musí zvykať – a dlho :-)
Ďalšie zmeny v hre sú už len kozmetické – mimo presunu taktickej časti do izometrického náhľadu (boje sú v pseudo 3D) k ničomu vážnemu nedošlo. Grafika je farebnejšia, viac animovaná, podľa mňa pekná – ale hrozne náročná na hardware. Minimálna konfigurácia pre hru je síce P300 a 128MB RAM, ale aj na mojom Durone 950 Mhz, 192 MB RAM a 64 MB Radeone hra aj pri strednej (medium) mape swapovala na disku. Musel som dokonca aj vypnúť skutočne nádhernú hudbu (fantasy like + chorály a operné vokály). Na dnešnú dobu a fakt, že hra nie je v 3D, sú jej nároky privysoké – niekto zrejme zanedbal optimalizáciu software.
Po pár hodinách hrania môžem povedať, že sa aj štvrtý diel vydaril. Nie je až takou „peckou“, ako by sa zdalo, stále je to však poctivý kus zábavy – teleport do sveta, kde platí „sila a česť“. Kde nesmradia autá a politikou je súboj Might vs Magic. Vynikajúci príbeh v pozadí kampaní (šesť), vyše tridsať pripravených scenárií – to všetko určite znova vyvolá zabudnuté šialenstvo „ešte jeden ťah“ a rána skrvavených očí…
Hodnotenie – 9/10 (bodík mínus za padavosť, ktorú má vyriešiť záplata a hardwareové nároky, hrateľnosť je stále excelentná – však Freya? :-)
Btw, ak by sa vám zachcelo tejto kvalitnej zábavky, môžete si Heroes IV kúpiť, kompletne počeštených. Podľa mňa prvotriedne, na preklade sa podieľal známy fanúšik série HoMM – Gremlin.