V dobe, keď Peter Jackson vymetal bary a naháňal dievčatá, respektíve vkladal prvé cievky do kamier, a väčšina z nás ešte nežila, pila materinské mlieko, učila sa chodiť (kopať) alebo rozprávať, boli natočené prvé filmové prepisy najznámejších diel J. R. R. Tolkiena – Hobit a Pán prsteňov. Samozrejme o hranom filme vtedy reálne uvažoval asi málokto, preto sa práce chopili producenti kreslených filmov. Určite každý z Tolkienových čitateľov počul kopu negatívnej kritiky na prvé pokusy týchto adaptácii a možno už len kvôli nim ich netúži zhliadnuť. Rád by som však upozornil, že nie všetko, čo sa neblyští, nie je zlato…
HOBIT, r. Arthur Rankin a Jules Bass, USA, 1978
Tak ako literárne dielo, je aj jeho kreslená animovaná verzia v porovnaní s Pánom prsteňov jednoduchšia a určená prevažne mladším divákom. Neopomína však ani tých ostatných, ktorí si dokážu nájsť čas a priestor (hlavne v sebe) a prežiť príbeh hobita Bilba na jeho ceste s trinástimi trpaslíkmi vyhnať draka Šmaka z veľkých siení Osamelej Hory. Príbeh sa takmer vôbec nedrží dialógov z knihy, sú však dobre napísané a zvýrazňujú predovšetkým prínos zo zmeny od každodennej – aj keď pohodlnej – rutiny a daromného plytvania časom. Napriek tomu je Bilbo stále „vegeťák“ a flegmatik – jeho postava je naozaj výborná. Krásne je počúvať ho, ako si pri nebezpečných situáciách spomína na vajíčka so slaninou, plnú fajku dobrého lístia a chutné koláčiky. Tu treba spomenúť Orsona Beana, ktorý Bilba bravúrne nahovoril.
Obrazovo je Hobit kompletne rozprávkový. Bilbo je dobrácky tučnučký, trpaslíci trpaslícky s veľkými nosmi, elfovia (lesní elfovia) sa na ľudí ponášajú len málo – skôr pripomínajú vychudnuté žaby, resp. jašterov, a Elrond má korunku pripomínajúcu svätožiaru. Akčné scény sú vynikajúce, symbolické – vôbec nie násilné. Je tu viacero vyobrazení potvrdzujúcich, že Rankin a Bass sú v kreslenom filme doma ( natočili tiež filmy ako Jack Frost, The Flight of the Dragon alebo The Life and Adventures of Santa Claus ). Upozornil by som na scény hádaniek v tme a rozpravu s drakom Šmakom, ktoré sú najlepšie z celého filmu. Miesto v animovanom Hobitovi si našla aj Tolkienova poézia. V piesňových formách doprevádzajú návštevu trpaslíkov u Bilba, legendu o drakovi, boje s goblinmi, Roklinku a mnohé iné udalosti.
Hudba je zvláštna a jediná niekedy rušivá vec v Hobitovi. Zväčša je to popová scénická hudba pasujúca k obdobiu, kedy bol film natočený (1977), dosť nezvyklá pre terajšie obdobie a trendy. Po prvom zmätení sa však väčšina skladieb vpije do obrazu a vôbec nebude vadiť, že počas úteku trpaslíkov cez goblinské jaskyne a Bilbove stratenie sa v temnotách hrá hudba plná klasických bicích a basgitarových podkladov (s trúbkami, sláčikmi a spevom), typická pre 70-te roky. Naozaj rušivé hudobné sekvencie sú – The Greatest Adventure, čo je hlavná hobitská téma spievaná podľa mňa úplne nevhodným, pravdepodobne countryspevákom a pieseň Roklinky, ktorá s elfami nemá taktiež nič spoločné (aj keď, ak môžu elfovia vyzerať ako žaby, môžu si možno spievať umelé, sťaby folkové piesne).
Hodnotenie: 8/10 O tom, ako hobit Bilbo do animovaného sveta prišiel, si môžete prečítať ešte aj tu.
PÁN PRSTEŇOV (The Lord of the Rings), r. Ralph Bakshi, USA, 1978 (DVD)
Tento 133-minútový epos, zachytávajúci Spoločenstvo prsteňa a približne polovicu Dvoch Veží sa od Rankin/Bassovho Hobita líši tak, ako sa od seba líšia ich literárne predlohy. Bakshiho Pán prsteňov je vážne pojatý kreslený film, pri ktorého sledovaní nemáte vôbec pocit, že sa dívate na kreslenú „rozprávku“. Poviem rovno, že je úžasný. Má takmer všetko, čo Jacksonovmu veľkému spracovaniu (ktoré ovplyvnila nutnosť brať ohľad na masu spotrebiteľov a dnešnú rýchlu dobu) chýbalo. Má onú magickú pomalosť, záhadnosť, chýba zjednodušovanie príčin. Celkovo sa drží oveľa viac knihy než hraná adaptácia. Takmer všetky dialógy sú pôvodné, čo je pre tolkienistu radosť sledovať (niet sa čo čudovať, scenár je dielom skvelého fantasy spisovateľa, autora Posledného jednorožca Petra S. Beagla – pozn. Ďuro Č.) Postavy sú animované tak, že sa správajú ako živé, s množstvom vychytávok, ktoré dotvárajú prirodzenosť postáv a ich vzťahov. Aragorn je bližšie svojmu knižnému veku, Gandalf je parádny a jeho charizma vôbec netrpí svojou kreslenosťou. Celeborn vyzerá, akoby odskočil z prvých Startrekov (móda sa aj pre nadľudské bytosti časom mení) a Glum sa zvíja presne ako na stránkach knihy. Bakshi použil do svojho filmu rotoskopickú techniku, ktorá spočíva v obkresľovaní kontúr kamerou nahrávaných živých scén a ich vkladaní do kresleného okolia. Spočiatku som si nevedel predstaviť, ako to môže mať pozitívny výsledok, no po zhliadnutí dorábaných živých postáv v krčme u Skákavého poníka, neskôr aj Čiernych jazdcov a orcov to vskutku vytvorilo zaujímavý štýlový efekt. Čo sa týka umeleckého spracovania, treba upozorniť ešte na znázornenie prsteňového sveta, ktorý sa naozaj vydaril a je správne psychedelický a na spracovanie dymu, ktorý vyzerá asi tak, akoby obrazovka bola filmové plátno v kine a niekto v rade pred vami si zapálil cigaretu. Veľa ľudí najmä kvôli týmto prvkom odsudzuje kresleného Pána prsteňov a veľa ľudí ešte aj bude. Podľa môjho názoru sú však viac prínosom než kazom na aj tak vynikajúcom diele. Bakshi je pionierom v kreslenom filme (o.i. Fire and Ice, Mighty Mouse, Spicy City), vkladajúc do prác vážne dospelácke prvky, sem-tam prikorenené politickým podtextom a satirou. Jeho filmy sú aj v kolekcii Newyorkského múzea moderného umenia.
Hudba Leonarda Rosemana efektívne dopĺňa Bakshiho animácie a dotvára tú správnu atmosféru, avšak sú to predovšetkým hlasy, ktoré dominujú zvukovej zložke. Sú vynikajúce – John Hurt (Aragorn), Christopher Guard (Frodo) a William Squire (Gandalf) sú len niektorí z kopy profesionálnych hercov, ktorý zvládli svoje kreslené ja dokonale. Tento film má v podstate jediné slabé miesto – posledných dvadsať minút je kritických (predsa len má film vyše dve hodiny) a autor akoby sa ponáhľal, niektoré scény pôsobia zmätene a ani sa nenazdáte, už sa odvíjajú titulky – film skončil. Jedine kvôli tomuto odoberám v hodnotení symbolického pol bodu, pretože Bakshiho Pán prsteňov je hodný svojho mena.
Hodnotenie: 9,5/10 (Červenák: 7/10)
Arthur Rankin a Jules Bass, autori Hobita, neskôr v roku 1980 natočili televízny film Návrat kráľa, ktorý voľne naväzuje na Pána prsteňov, takže Jeden prsteň nakoniec predsa len skončí v kreslenej Hore Osudu a Tolkienovo dielo je uzavreté.