 |
Samozrejme, Harry Potter s ohnivou čašou už nie sú novinkou, no nedalo mi, aby som sa k nim nevrátil aj ja. Na rozdiel od väčšiny čitateľov je totiž môj názor na toto pokračovanie štúdia na Rokfortskej škole mágie vyslovene negatívny. Pani Rowlingová sa – podľa mňa – nechala zatlačiť k stene peniazmi a napísala… nie veľmi dobrú knihu. A už nie pre deti. A zároveň ešte nie pre dospelých… Pre koho vlastne?
Negatíva sú vlastne tri…
Rozsah. Kniha má celkom sedemsto desať strán, čo je – podľa môjho názoru – zhruba o tristo viac, ako by jej prospelo. Prvými stovkami strán som sa doslova prehrýzal, prípravy na Svetový pohár v metlobale boli nechutne rozťahané, hlavne ak samotný zápas trval dve strany. A navyše, informácie v tejto vate síce boli dôležité, no bolo ich málo a neboli podané s vtipom, na aký som si zvykol v predchádzajúcich knihách série. Jednoducho, mal som pocit, akoby to nepísala Joanne Rowlingová, hravé dieťa v ženskom tele, ale akýsi chrlič typu Terryho Brooksa (séria Shannara). Peniaze zvíťazili nad fantáziou.
Druhým negatívom knihy je jej nevyrovnanosť. Po Pohári v metlobale sa dej vracia na Rokfort, kde sa koná Trojčarodejnícky turnaj, súboj troch škôl mágie. Harry, Ron a Hermiona sú o rok starší, vlastne už v puberte a tomu sa prispôsobí dejová línia. Nemiesto metlobalu tu máte ples a problémy mladíkov a slečien pri výbere vhodného partnera. Adekvátny humor, ešte okorenený prítomnosťou investigatívnej novinárky v Rokforte, ktorá svojimi článkami pokazí aj tú štipku pravidiel, čo fungovala…
Potiaľto je to v poriadku, autorka sa jednoducho posunula vo veku čitateľov o rok dopredu. No záver príbehu tomu nenasvedčuje, z knihy pre mládež sa stáva thriller, plný mŕtvol, nekromancie a prezentácie všetkých nechutných vlastností, aké rasa homo sapiens za dobu svojej existencie nazbierala. Skutočne, ak sa k tejto knihe dostane dieťa mladšie ako desať rokov (čo je celkom možné, predchádzajúce diely boli určené mladšiemu publiku), tak toto dieťa utrpí na strane 620 šok. Krutá smrť jednej z detských postáv otriasla aj mnou, a to prosím nie som žiadna citlivka.
Tretím problémom knihy je relatívna nelogika rozuzlenia. Iste, pani Rowlingová v celej sérii používa postupy písania detektívky, no mala by vedieť, že sa patrí, aby čitateľ aspoň tušil, kto môže byť vrahom. Pretože jediným dostupným záhradníkom je obor Hagrid a ten to – ako všetci vieme – byť nemôže ;-) Finále mi pripadalo pridivoké, a navyše sa príbeh – tak ako v minulej časti – neuzavrel. Z Harryho Pottera sa jednoducho stáva nekonečná sága a nám sa pokojne môže stať, že si budeme aj v domove dôchodcov listovať v knihe Harry Potter a Smaragdová protéza…
Verdikt? Čoraz menej nápadov a stále viac strán.
Hodnotenie – 6,5/10
Harry Potter a Ohnivá čaša, Rowlingová Joanne K., fantasy pre mládež (Ikar, orig. Harry Potter and the Goblet of Fire, preklad Oľga Kralovičová, viaz., 711 strán, ISBN 80–551–0173–6)