Prvá kniha o malom Potterovi, žiakovi čarodejníckej školy ma potešila. Bola to veľmi dobre napísaná fantasy, určená detskému čitateľovi, no aj rodič, ktorý ju čítal svojim deťom, sa musel zabaviť. Knihu tvorili výborné postavy, príbeh s tajomstvom, za hrsť nápadov a fantázia bez hraníc – dokonca aj s istou dávkou napätia a násilia (nenásilne podaného). Prvá kniha mala úspech, nebol preto dôvod, aby by pani Rowlingová opustila dobrý recept. Medzi prvým a druhým dielom by v podstate nebol žiaden rozdiel, keby v tom druhom nebola… tajomná komnata!
Spočiatku ma táto kniha vystrašila. V dnešnej dobe akčných románov som nebol pripravený na to, že mi na počiatočných stranách autorka pomaly prerozpráva obsah celej prvej knihy. No nič, našťastie boli informácie premiešané dejom a vyskytlo sa aj pár humorných situácií, dalo sa to stráviť. Napokon, kniha je určená deťom, a nie vykopávkam, ktoré majú pamäť vytrénovanú dennodenným sledovaním burzových správ :) A tak som si prečítal, ako sa Harrymu končia prázdniny a ako sa pomaly ale isto dostáva preč od muklovskej (rozumej nemagickej) adoptívnej rodiny Dursleyovcov a – napriek tajomným výstrahám – odchádza do Rokfortu, do druhého ročníka Čarodejníckej strednej…
Skutočne, kniha je takmer kópiou prvého dielu, používa úplne rovnakú schému. Harry prichádza do školy, stretne pár nových ľudí (hlavne namysleného profesora Lockharta), a – hlavne – dostáva tajomné výstrahy, počuje hlasy, ktoré nepočujú iní, je prenasledovaný, nenávidený aj milovaný – prežíva „obyčajné“ detstvo na „obyčajnej“ čarodejníckej škole. Háčik je len v tom, že ON je neobyčajný, a keď sa začnú jeho priatelia (aj nepriatelia) meniť na sochy, vie, že je zle. Najhoršie je to, že si všetci myslia, že to má na svedomí on. Myslia si, že Harry je tým, kto otvoril Tajomnú komnatu…
Zvyšok knihy je o odhaľovaní tajomstva a je napísaný výborne. Všetko sa prepletá so všetkým, žiadna informácia nie je zbytočná a žiadna scéna prázdna. Všetko má svoju logiku, ktorú v závere pochopíte (alebo, vaše deti to pochopia). Skutočne pani Rowlingovú obdivujem za to, ako dokázala spojiť v podstate detektívku s románom o duchoch a detskou fantasy. Dokonca som sa tešil, keď som zisťoval, že KAŽDÁ informácia na predchádzajúcich stranách je potrebná. Takúto profesionálne napísanú knihu nestretnete len tak, a vo fantasy určite nie. Zaslúži si byť bestsellerom.
Ak by knihu čítalo dieťa, je dokonalá. Ak ju bude čítať dospelý len tak, pre seba, môže byť ku koncu trošku sklamaný, pretože, ak má za sebou už pár kníh, riešenie vytuší. Dieťa šancu nemá, dospelý áno. A stratí tak kúsok z jej čara. A mne sa k tomu „sklamaniu“ pridala ešte jedna nepríjemnosť – spôsob, akým pani Rowlingová narába s mytológiou. Iste, v záujme deja a logiky deja je možné informácie prispôsobiť, no zaťahalo ma to za nos. Mne to pripadalo podobne smiešne, ako keď Štefan Konkol v Miešancoch nazval temných elfov ghúlmi. Jednoducho, ak stovky autorov opisujú niečo jedným spôsobom a tisíc prvý to postaví na hlavu, zareže to do očí. Dieťaťu asi nie, najmä ak je to jeho prvá fantasy kniha, ale ja som fantastických kníh prečítal stovky. Mne to vadilo… Ako tí elfskí ghúlovia.
Napriek kozmetickým chybičkám je Harry Potter v tajomnej komnate výbornou knihou. Joanne Rowlingová vie, že tajomstvo dokáže udržať čitateľa v napätí viac ako akcia, a preto je v podstate jedno, že čítate detskú fantasy. Záhada tam je a to je dobre. Knihu zhltnete ako malinu a budete čakať na ďalší diel… Tak, ako ja :)
Harry Potter a tajomná komnata, Rowlingová Joanne, detská fantasy (Ikar, orig. Harry Potter and the Chamber of Secrets, preklad Jana Petrikovičová, 358 strán, viaz., 169 Sk, ISBN 80–551–0008-X)