Dokončenie príbehov o ponurom dlháňovi s jazvou na tvári i v duši, zabijákovi a milovníkovi kníh ponechalo autorovi i čitateľovi otvorený koniec a prísľub nových príbehov.
Koniáš má síce už 46 nie je však ešte všetkým dňom koniec… V novele, zapĺňajúcej nanajvýš útlu knižočku, zachraňuje pred nechceným zväzkom svoju známu… a lásku (aj keď Koniášovi trvá veľmi dlho, kým sa pozrie do zrkadla svojej duše) Annemari. Čo, ako a k čomu to vedie, si prečítajte sami. Ja len všeobecne zvestujem, že nebudete sa cítiť oklamaní – švih a napätie predchádzajúcich príbehov je opäť tu, tentoraz s nánosom nostalgie a spomienok na príbehy minulé. Koniáš nám scyklizoval a zacyklil sa… Už nie je mužom mimo čas a priestor, mužom na jedno dobrodružstvo, ale osobnosťou s tromi rozmermi, namiesto hrdinu je tu človek, ktorého bolí a bojí sa – trebárs i staroby… Popisy akcie sú v knižke podrobnejšie rozfázované a Koniáš nad ostatných nevyčnieva o tri hlavy. Rýchlosť nahrádza skúsenosťami a viackrát vyviazne len tak-tak. S napätím mu držíme palce, tu a tam totiž máme naozaj strach – čo ak sa mu niečo stane. Toto už nie je nesmrteľný héros…
Veterán napokon odmieta predsa začleniť sa do cyklu normálneho života, odchádza na cestu, kam už jeho ľudské ja možno ani nechcelo, no jeho hrdinská stránka ho ženie ďalej a preč, v ústrety dobrodružstvám a smrti, ktorá mu zabezpečí nesmrteľnosť.