 |
Občas ma dokážu prekvapiť aj maličkosti. Nedávno som tak trochu užasol po návrate z Euroconu, keď som totiž na policu pridal novú gemmellovku, zistil som, že sa tam ďalšie knihy nevojdú. Za tých pár rokov totiž Návrat vydal devätnásť príbehov z pera kráľa heroic fantasy. Najnovšie sa teda k recyklovaným (aka gemmelovským) príbehom o nehrdinských hrdinoch, démonoch (v duši) pridal Hrdina ve stínu a jediné čo ho odlišuje od kadejakých Válečníkov, Mečov v búrke a spol., je fakt, že je to labutia pieseň potulného vraha, ktorý občas nosí meno Dakeyras a občas (v tejto knihe) Šerý vlk. Presne tak, Tulák sa vrátil…
Tulák sa ale jednoznačne vrátil na žiadosť fanúšikov Davida G. a najsilnejšou motiváciou k písaniu boli bubáčiky. Tvorba pána Gemmella je totiž v poslednej dobe tak silno recyklovaná, až z toho začínam mať strach. Ak ste totiž čítali Legendu (autorovu prvotinu), akoby ste čítali všetky jeho knihy. Beznádejná situácia (zasadená do dvoch miest v autorovom miestopise – do Drenaje alebo sveta Jona Shannowa), silní hrdinovia a pár zbabelcov, z ktorých sa hrdinovia pod tlakom musia stať. Naturalisticky podané zabíjanie (a iné emocionálne silné scény – napr. pôrod), filozofovanie o zmysle života, násilia a pokroku a… to je asi tak všetko. David Gemmel síce píše vynikajúco, hladko a strhujúco, ale vždy mieša tie iste prvky. Nič nové – v poslednej dobe je \„osviežením\“ akurát tak prvok démonov pána Anharata (u nás v knihe Válečníci). Resp., v Hrdinovi ve stínech sú novinkou aj terakotoví bojovníci…
Zabijakova labutia pieseň má ale predsa len jedno pozitívum – a to je fakt, že je to absolútna koncovka. Skutočnosť, že ide o Dakeyrasovo finále, a že sa musí vysporiadať so svojou minulosťou, robí knihu zaujímavejšou. U Gemmella bolo totiž doteraz jasné, že ten najhlavnejší hrdina prežije za každú cenu – čo ale tentoraz nemusí platiť. A čitateľ to stránku za stránkou cíti. Každý pri sledovaní deja pozná, že sa kruh uzatvára – hlavne keď sa Tulák dostáva do kontaktu s Nialladom, vnukom kráľa, ktorého kedysi zákerne zavraždil. A to, že niečo končí, vie aj sám hrdina – čo z neho robí ešte kvalitnejšiu postavu. Starnúci zabijak, v ktorom horia výčitky svedomia čoraz silnejšie, vstupuje do prachu poslednej cesty – ktorá ho nakoniec povedie tak proti nepriateľovi, ako aj proti tieňom vlastnej minulosti…
Recyklácia deja a postáv mi vadí u Gemmella čoraz viac, napriek tomu ale hodnotím jeho knihy ako nadpriemerné. Žiaden iný spisovateľ nenarába s postavami s gemmelovskou bravúrou, len David G. zvláda vyprofilovať v jednej knihe aj niekoľko výrazných hrdinov. Aj keď to bude len protiváha uniformnosti týchto postáv, faktom ostáva skutočnosť, že sa knihy pána Gemmela čítajú vynikajúco. Aj keď po nich v poslednej dobe ostáva pachuť v ústach…
Hodnotenie – 7,5/10 (Pretože je to klasický Gemmell a Tulák je jednou z najlepších jeho kreácií. Body dole sú za recyklát, násilné prepojovanie deja s inými knihami a deus ex machina v podobe hlinených vojakov).
Hrdina ve stínech, Gemmell David, hrdinská fantasy (Návrat, orig. Hero in the Shadows, preklad Dana Krejčová, obálka Thomas Thiemeyer, brož., 389 strán, 229 Kč, ISBN 80–7174–479–4)