 |
Je málo kníh, ktoré ma dokážu zaujať natoľko, že sa pri čítaní strhnem okolo polnoci a čudujem sa, kam sa podelo značné množstvo času. Trilógia o Obroch Jamesa P. Hogana k nim patrí – napriek tomu, že je stará (osemdesiate roky), občas naivná a plná nápadov, ktoré použili desiatky spisovateľov pred ním aj po ňom. Spočiatku som nevedel, čo ma tak mocne drží pri knihe – až som si uvedomil jasnú paralelu. Rovnako ako Harry Potter pani Rowlingovej je aj Hvězda obrů extraktom z desiatok kníh, výberom detailov, ktoré zaujmú, alebo sa aspoň dobre čítajú. Rowlingová vykradla knihy a filmy pre deti, James P. Hogan použil celú históriu space-opery. Ale, nemôžem sa sťažovať, obaja to urobili dobre, sú to majstrovskí Book Raiders…
Podobnosť medzi potterovkami a Ganymeďanskou trilógiou (Obri sú nazývaní Ganymeďanmi – podľa miesta prvého kontaktu) je značná, v jednej chvíli som mal pocit, že pani Rowlingová okopírovala aj rozprávačské postupy. Základná schéma oboch diel je totiž rovnaká – skupinka bielych hrdinov a skupinka čiernych, odhaľovanie tajomstva á la detektívka, základné emócie a jednoduchý humor. Nič viac, základný koktejl – ktorý ale funguje na väčšinu čitateľov. Obaja spisovatelia pridali ešte trocha korenia z vlastnej kuchyne a ja sa nemáme prečo sťažovať. Bavil ma Harry Potter a zhltol som aj Ganymeďanov (aj keď sú dva a pol metra vysokí).
Keďže knihy o Ganymeďanoch vychádzali vo vydavateľstve Straky na vrbě s odstupom roka (prvá v 2000), pripomeniem vám trochu z deja predchádzajúcich dielov. Úvodná kniha – Kdo zdědil hvězdy – je kópiou Kazancevovej Skazy planéty Faena, ktorá vznikla o pár rokov skôr. Aj Hogan \„vymyslel\“ planétu, ktorá kedysi existovala tam, kde je dnes v Slnečne sústave pásmo asteroidov. Rovnako ako Kazancev ju obýval rasou podobnou homo sapiens a rovnako ako on ju rozdelil na dva tábory smerujúce k nukleárnej vojne. Jediný rozdiel medzi knihami týchto autorov je v tom, že Kazancev použil pre planétu trefnejšie meno Faena, kým Hogan zvolil Minervu. Tak Faena ako aj Minerva skončili zle – a výsledkom bolo presídlenie homo sapiens na Zem. Hoganova druhá kniha – Něžní obři z Ganymedu – tento motív našťastie rozvinula – do osudov Slnečnej sústavy sa priplietla rasa Obrov, ktorá na Minerve pôvodne žila – no zmizla pred dvadsiatimi piatimi miliónmi rokov. Pozemšťania počas celej knihy odhaľovali, ako to vlastne so vznikom ľudstva vlastne bolo – pričom im výdatne pomáhala posádka ganymeďanskej lode, ktorá sa medzi homo sapiens ocitla vďaka poškodeným motorom a dilatácii času. Záverom druhej knihy bol predpoklad, že Ganymeďania síce homo sapiens stvorili, no nevymreli, ako sa pôvodne predpokladalo – ale odleteli k Hvězdě obrů, kde by mali žiť doteraz…
A o to ide v knihe tretej. Samozrejme, potomkovia Ganymeďanov existujú, no napriek tomu, že ovládajú neuveriteľné technológie, hrozí im vojna, v ktorej nemôžu vyhrať. Ganymeďania, resp. Thurienci (ich nový svet je označený ako Thurien) sa totiž vyvinuli v prostredí, kde neexistovali predátori – a tým pádom nemajú inštinkty potrebné pre vedenie vojny. Nuž, a tak je všetko znova v rukách Terranov – ktorí dostanú za úlohu zvíťaziť nad nepriateľom, napriek tomu, že Thurienci nedisponujú ani jednou jedinou zbraňou…
A nepriateľ má križníky, torpéda a zbrane schopné roztrhať planétu na kusy.
Hvězda obrů sa číta vynikajúco, pri odhaľovaní tajomstva spočiatku záhadného nepriateľa používa Hogan rovnaké postupy ako v prvých dvoch knihách. Autor dáva čitateľovi práve toľko informácií, aby vytušil pointu o pár riadkov skôr ako ju odhalia hrdinovia. Samozrejme, čitateľ je na seba patrične hrdý – čo zvyšuje príťažlivosť knihy. Hvězda obrů zároveň odhaľuje nové technológie a princípy fungovania vesmíru – a teórie sú tentoraz oveľa odvážnejšie ako v predchádzajúcich knihách. Ak ste čítali na tomto serveri seriál o vesmírnych letoch, v Hoganových knihách ho máte vysvetlený menej technicky – no zato príťažlivejšie. V Nežných obroch… Ganymeďania používali warpový pohon (deformáciu priestoru v okolí lode), v Hvězdě… už dokážu generovať červie diery na požiadanie – či už mikroskopické (na okamžitý prenos signálu a energie), alebo gigantické, na prenášanie lodí. Hogan predstavuje teórie evolúcie, umelej inteligencie a dvadsať rokov pred vznikom internetu predvída globálnu pozemskú sieť do detailov, aké poznáme dnes. Akurát ju nazval EarthNetom – v tejto jedinej možnosti sa \„zmýlil\“.
Celú trilógiu vám jednoznačne odporúčam, je z kategórie \„rád-sa-k-nim-vraciam\“, rovnako ako Harry Potter. Čo na tom, že je plná naivity a klišé, a že bola väčšina nápadov niekde použitá. Tu ich máte pokope a vo forme, ktorá pobaví.
Hodnotenie – 8/10 (prvý diel 7/10, druhý 6,5/10 – tam bolo menej deja v prospech teorií)
Hvězda obrů, Hogan James P., space opera – tretí diel (Straky na vrbě, orig. Giants\' Star, preklad Marek Čtrnáct, obálka David A. Hardy, brož., 345 strán, 180 Kč, ISBN 80–86428–13–3)