 |
 |
 |
Mal som sen… Snívalo sa mi, že počas druhého septembrového víkendu došlo do bratislavského komplexu SÚZA viac ako 1400 platiacich návštevníkov. Snívalo sa mi o stovkách ľudí, ktorí videli desiatky filmov a filmových ukážok. Videl som stovky poslucháčov na zaujímavých a vtipných prednáškach. Zdalo sa mi, že v chodbách fantastického mraveniska počujem neutíchajúce výbuchy smiechu – či už pri knihách, počítačových hrách alebo len tak, pri chróme, dreve a plných pohároch. A stretol som desiatky hostí, celebrít a iných podivuhodných bytostí… Snívalo sa mi?
Aj keď sa to zdalo nemožné, tohtoročný Istrocon znova postúpil o kúsok ďalej po ceste kvality a – hlavne – kvantity. Kým minulý ročník zaujal asi osem stovák návštevníkov, počas minulého víkendu zamierilo do komplexu SÚZA stovečiek viac ako štrnásť. A viac nebolo len divákov a poslucháčov – bohatšia bola aj ponuka filmov, prednášok, besied či hier. Už len osem kinofilmov – z toho jedna predpremiéra (Resident Evil) a jedno unikátne premietanie (Zaklínač) – naznačujú, akú námahu usporiadatelia podstúpili a čo všetko návštevníkom ponúkli. Podľa môjho triezveho pohľadu sa Istrocon HP 2002 dostal na hranicu možností – SÚZA by nezvládla nápor väčšieho množstva ľudí a ja by som zasa neprežil bohatší program…
Kým sa k debate pridajú aj ďalší návštevníci a sprostredkujú vám svoje dojmy, spomeniem aspoň za hrsť drobných zážitkov z megaconu, ktoré mi ostali v (značne unavenej) pamäti.
Na úvod – Istrocon je akciou, na ktorej nemôže nikto frflať na ubytovanie, priestory conu, stravu či bar. Všetko je v jednej budove, nič nie je ďaleko a všade sa dá dôjsť v papučiach. Prídete, dostanete kľúče od izby, zložíte sa a môžete ísť nasávať… atmosféru stretnutia homo scifiens. Ak sa vám chce, absolvujete slávnostné otvorenie, a ak na oficiality nemáte chuť, vhupnete rovno do víru programu – či už v sekcii filmov, literatúry, hier alebo piva.
Hneď v piatok som takto \„vhupol\“ na Literárny večer v réžii Martina Králika. Po odovzdaní cien v Ceste bez návratu (víťazom je Stano Ivan s poviedkou Naktisova hviezda) som prešiel pár metrov a ocitol sa v paľbe otázok, kde jediným krytom ostali mikrofóny Slovenského rozhlasu. Našťastie sa ešte predo mnou do krížovej paľby dostala redakcia Fantázie a tak mi ostal nejaký ten priestor pre zváženie obrany či odvety. Všetko mi však aj tak bolo na figu, pretože diváci vystrieľali nevinné náboje na Fantáziu a Štefana Konkola so Sašou Pavelkovou, a keď sme došli na miesto smrti ja a Ďuro Červenák (ako conanisti), ušla sa nám len sprcha depresívnych projektilov s kalibrom \„Prečo píšete a publikujete česky?\“ a \„Myslíte si, že má slovenská fantastika šancu aj na domácom trhu?\“ Napokon sme sa ale všetci, útočníci aj obrancovia, zhodli na tom, že slovenská literatúra a fantastika zvlášť umiera na slabý marketing a prapodivnú kultúru národa a že sa s tým ani nedá veľa robiť – a ak, tak veľmi pomaly. Nuž, troška depresie na úvod nie je zlá – napokon, najlepším liekom na takéto stavy je bar – čo je dobrá výhovorka pre jeho návštevu.
Okrem literárnej prestrelky ma piatok prekvapil slovenským amatérskym hororom Miesto smrti, a tým, že som sa nedostal na predpremiéru Resident Evil. Bloody Leloo mi ušla, pretože kino malo svoje kapacitné možnosti a sledovať párhodinový film zavesený kdesi na okne nie je to pravé orechové. Na druhej strane, odozvy divákov na RE nie sú bohvieaké – a tak som možno neprišiel oveľa. A po Mieste smrti ma aj tak bolela bránica – napriek tomu, že to bol horor. Viete, záber na spomalenú guľku rozrážajúcu vzduch už nie je taký akčný, ako keď bol použitý prvýkrát…
Finále piatkového večera však napriek filmom patrilo Prednáške Mareka Hyenu Eliáša – ktorého téma Perverzný sex v rozprávkach nenechala nikoho chladným (doslova). Chudák Pavol Dobšinský s bratmi Grimmovcami iste netušili, kam zavedú ich diela myšlienky vyhecovaných fanúšikov nespútanej fantázie. Prednáška by sa mala podľa prísľubu autora ocitnúť na týchto stránkach, takže sa máte na čo tešiť – aj keď atmosféru z blízkej polnoci trinásteho septembra dvetisíc dva zažijete len veľmi ťažko…
Sobota pre mňa začala Zaklínačom – bol som násilne odvlečený od raňajok smerom ku kinosále, kde som sa neplánovane podieľal na korektúrach simultánneho dabingu Geralta z Rivii. Či to pomohlo, neviem, pretože som sa zasa nedostal do kina, ale hrial ma fakt, že som pani prekladateľku poučil o vzťahu Jaskier – Marigold.
Po Wiedzminovi som stihol zaregistrovať už len krst Miešancov. Saša Pavelková a Štefan Konkol nás znova dostali, pokiaľ viem, ich séria je jedinou trilógiou, ktorá ma diely štyri (dobrý nápad). Každopádne, obe knihy sa vydarili, majú krásne obálky a krst bol patrične veľkolepý. Zamrzelo ma len vyjadrenie zástupkyne vydavateľstva Epos – podľa ktorej Epos mieni vydávať fantastiku aj naďalej, napriek tomu, že ide o neziskovú aktivitu. Na Slovensku je to tak, fantastika sa veľmi nepredáva – a preto každá lastovička poteší trojnásobne…
Kým bohatý program docválal k večernému finále, stihol som knihu pokrstiť aj ja (viac snáď vo fotoreportáži – neskôr) a John Howe porozprával niečo o svete národov Stredozeme. Pán Maliar John síce nie je taký showman ako Michael Sheard (aka admirál Ozzel z Hviezdnych vojen), rozhodne však zaujal drobnosťami (nielen) okolo filmu Pán prsteňov.
No a večer patril odovzdávaniu ceny Istron. Kompletné výsledky nájdete v inom článku, tu zhrniem aspoň víťazov – ktorým srdečne blahoželám.
Zahraničná kniha: Card, Orson Scott: Enderův stín (Laser-books, SF) Slovenská kniha: Pavelková, Alexandra: Prokletá přísaha (Fantom print) Česká kniha: Medek, L. – Vrbenská, F.: Stín Modrého býka (Straky na vrbě, F) Antológia: Mozaika rôznobežných ciest (zost. 3ÉDER) (Vyd. Kunder, SF/F) Poviedková zbierka: Niven, Larry: Neutronová hvězda (Wales, SF) Pôvodná poviedka: Stiffel, A.: Vždy budem hovoriť navždy (Mozaika rôznobežných ciest) Výtvarník: Molčák, Juraj (Fantázia 17, 18,19, Mozaika rôznobežných ciest) Najlepší vydavateľ: Laser-books Najlepší film: Shrek Počin roka: Rádio Twist/Slovenský rozhlas: Rozhlasová hra Pán prsteňov I
Odovzdávanie cien bolo sprevádzane prekvapivo rozochveným hlasom Dášky Mehešovej a samotný ceremoniál zaujal tak fanfárami a melódiami v pozadí (od Star Wars po Blade Runnera) ako aj šatami Alexandry Pavelkovej a nadšením skvelého Michaela Shearda, ktorému bolo jedno, či bozkáva muža alebo ženu…
No a potom tam bola ešte tombola (Martin Macášek znova vyhral!), Shrek sledovaný divákmi v skvelej nálade a prípitky, blahoželania, objatia a blýskanie fotoaparátmi. Jednoducho, sobotný večer bol tým najlepším, čo sa dalo v tomto roku v rámci fantastiky zažiť…
Nedeľa patrila krutému prebúdzaniu a lúčeniam – k čomu ešte Ďuro Červenák pridal aj mimoriadne nechutné videopásmo Sedem pažravých. Po sobotňajšom Spievaní v krvavom daždi to bola rana nad pás, ale komu nestačila noc v bare, nemohol sa sťažovať na nezáujem žalúdočných kyselín. Každopádne, aj z tej krátkej ukážky, ktorú som omylom zhliadol, som takmer absolvoval rozhovor so svojim vnútorným… hlasom. Nuž, Ďurove poňatie hĺbky filmu je odlišné od môjho…
Každopádne, Istrocon HP 2002, v obnovenej tradícii bratislavských conov štvrtý, bol veľkolepou prehliadkou toho, čo majú fanúšikovia sci-fi, fantasy, hororu a moderných technológií radi. Organizátori sa prekonali a vďaka nim môžem pokojne povedať, že Istrocon nemá v Čechách a na Slovensku konkurenciu. Ročník 2002 bol nadupaný obsahom, presiaknutý pohodovou atmosférou a precízna organizácia nedala najmenšiu šancu chaosu (môj pohľad). Jediné, čo mi na Istrocone vadilo a vadí, je to, že sa koná iba raz do roka…
Mal som sen… …že sa o rok stretneme znova.
www.istrocon.sk www.fandom.sk/…02/index.htm www.fem.uniag.sk/…ia/index.php www.istrocon.sk/…/page_01.htm