 |
Príbeh prvého zväzku tohto cyklu sa vrhá do histórie na sklonku 15. storočia. V tom čase si Francúzsko, čerstvo rozvrátené Storočnou vojnou, pomaličky hojí rany pod vládou opatrného prefíkanca, kráľa Ľudovíta XI. Tento pán podporuje mestá, obklopuje sa ľuďmi neurodzenými, u ktorých si je istý, že ho poslúchnu bez odvrávania, respektíve, že miera ich vernosti je objektívne merateľná v počítateľných sumách peňazí – a nie už vo vratkých pojmoch šľachtickej cti. V Anglicku zúri Vojna ruží. Šľachta sa navzájom vybíja, aby uvoľnila priestor mestám.
Nemecko je rozdrobené a rozvadené Najmocnejším štátom Európy preto je Burgundsko, bohatý kraj okolo Rýna pod vládou kráľa – rytiera Karola Smelého. Burgundsko je krajinou, ktorá v čase všeobecného úpadku kvitne. Stredoveký svet v Anglicku a Francúzsku sa pomaličky chystá na odchod. Ani nie o dvadsať rokov Kolumbus objaví Ameriku. V tom čase bude Anglicko jednotnou monarchiou, kde kráľ bude rozhodovať sám, lebo baróni si porozbíjali hlavy. Francúzsko bude najväčším kráľovstvom Európy so silnejúcim mešťanstvom a šľachtou závislou na dvore. Burgundsko nebude. Mŕtvola skvelého rytiera Karla zhnije na poli pri Nancy zrazená z koňa švajčiarskymi pešiakmi, ktorí nebojujú za česť, ale za peniaze. V ten deň roku 1477 je rytierstvo stratené do prachu a vedľa Karola sa v smrteľných kŕčoch zvíja stredovek. A mešťania, potriasajúc mešcami nad ním tancujú radostný tanec.
Hrdinka príbehu sa volá Ash. Antipanna, ktorá vyrástla v tábore žoldnierov, protipól – a podľa autorky predobraz (alebo chronologicky skôr postobraz) Jany z Arku. Tradíciu o burgundskej hrdinke Ash totiž neskoršie oficiálna historiografia zjednotila s príbehom Jany. Podrobené Burgundsko odovzdalo Francúzsku nielen svoje polia a vinice, ale i mýty. Prišlo o ne presne ako Bretónsko o rozprávanie O Tristanovi a Izolde.
Čo všetko sa vlastne stratilo, čo všetko vlastne historiografia zamlčala a prekrútila, nevieme. Zánik Burgundska patrí k množstvu čiernych dier dejín. Mary Gentle túto čiernu dieru rozširuje. Ak je možné a, potom i b… Renomovaný vedec na základe málo známych dokumentov rekonštruuje legendu o Ash. Sledujeme jej osudy na pozadí vojen v prvej polovici sedemdesiatych rokov 15. storočia. A tu sa zrazu v severnej Afrike objavuje vizigótske kráľovstvo disponujúce nevídanými pohyblivými umelými mechanizmami (golemovia). Táto mocnosť uskutoční inváziu do Európy. V oblastiach obsadených Vizigótmi zhasne slnko. Na čele ich vojsk stojí žena, ktorá je na nerozoznanie podobná Ash. obe bojovníčky spája schopnosť “počuť hlasy” – sú napojené na ústredný vizigótsky počítač, databáza ktorého obsahuje súbor stratégie a taktiky výkvetu dovtedajších vojvodcov. Akonáhle Ash prichádza o ilúzie o vyššom pôvode Hlasov,stáva sa vedúcou osobnosťou druhého tábora, tábora Európy, svetla a slnka. Rozhodujúce stretnutie mocností Svetla a Temnoty sa odvinie až v druhom zväzku.
V priebehu prvého zväzku tohto cyklu tak história mizne v krútňavách fikcie, postmoderna vpadá na univerzitu, aby ako vírusová nákaza v e-mailoch rozožrala istoty akademikov. Pôvodne historická próza sa mení na alternatívnu históriu, bizarne hraničiacu s fantasy. Legenda o Ash, rozdelená v tomto zväzku na štyri časti, je podaná formou prerozprávania dr. Pierca Ratcliffa PhD, odborníka na dejiny 15. storočia, ktorý si chce vo svete tvrdej komercie začiatku 21. storočia privyrobiť a rozhodne sa napísať napínavý príbeh dejín na základe presne a prísne overených faktov. Podklady príbehu však záhadne miznú, prípadne sa z kroník menia na legendy, dôveryhodnosť Ratcliffa ako akademika (ako sa dozvedáme zo série e-mailov adresovaných editorke vznikajúcej knižky, Anne Longmanovej) je ohrozená. Hranica medzi “bolo” a “bolo vymyslené”, je čoraz nejasnejšia. Akoby ani nebola. Bola niekedy?
V každom prípade, Ratcliffom znovuobjavovaná pravá história Burgundska opäť mizne zo svetla vedeckých faktov do príšeria mýtov a legiend, ktoré sú pre značnú časť dnešnej verejnosti nebytím. Utajená historie je postavená na dobrom nápade, ktorý autorka dokáže nápadito a rozvíjať do napínavého príbehu. Vo mne osobne text vvyvolal množstvo zaujímavých asociácií – napríklad meno hrdinky môžeme preložiť ako popol; Ash je teda opovrhnutou Popoluškou európskych dejín – a v žiare neskorších udalostí zostal po nej len popol…
Prienik fiktívneho medzi historické sa histórie znalejším bude vidieť príliš rázny, ale proti gustu žiade dišputát – a napokon bez odvahy riskovať by žiade výmysel nevznikol, pretože výmysel predpokladá tvorbu nového, prieskum neznámeho terénu, v priestoroch ktorého môžete veľmi ľahko byť obvinený z povrchnosti či neserióznosti. Risk Mary Gentle prináša zisk v podobe vzrušujúceho čítania, pri ktorom však nevynutne škrípete zubami.Vďaka nehynúcej a skvelej snahe prekladateľa a vydavateľa sa totiž medziiným dozviete že: v Európe druhej polovice 15. storočia Války jsou vpravdě endemické – zuří v italských městských státech, ve Francii, v Burgundsku, Španělsku a německých knížectvích a rovněž v Anglii mezi znesvářenými královskými rody (s.10 – nakoľko prívlastok endemický označuje v biológii organizmus, výskyt ktorého je viazaný výlučne na jednu lokalitu, pravdepodobne šlo v origináli skôr o “války epidemické”), na strane 131 zakopnete o výraz “feudální vojsko” (au! Stredoveký kronikár nevedel, že žije v stredoveku a pojem feudalizmus nepoznal), na s. 130 zasa premýšľavý žoldnier, zjavne študovavší Aristotela rezolútne definuje: “Demokracie á, co ti řekne velitel!” (slovo demokracia sa do širšieho povedomia, mimo skupinu učencov, ktorí NAOZAJ čítali Aristotela pred 19. storočím nedostalo), na s. 161 si Ash prejde rukou cez zjazvenú tvár a riekne “Ti chlapi jsou stovky mil od farem a městeček, ve kterejch se narodili (bezpochyby, v angličtine slovko farma označuje i osadu, v stredoeurópskom kontexte má však špecifickejší význam usadlosti s pôdou, na ktorej hospodári slobodný majiteľ – nuž a načo by sa človek, ktorý má pôdu trepal kade-tade v žoldnierskom vojsku?).
Škoda. Utajená historie vo mne chcela vyvolať nadšenie, v dôsledku vyššie zmienených skutočnosti sa však zjavili rozpaky, hnev a smútok. Akoby Ash nestačili jazvy na tvári… Mimochodom a samozrejme – hoci je zjazvenosť veliteľky žoldnierov v knižke veľmi často zmieňovaný detail (pozri napr. citát zo strany 161), dáma v brnení na obálke má tvár hladkú ako novorodencov zadoček. Zjavne to teda nie je Ash. Kto potom teda? Ajhľa, ďalšia zo záhad histórie…