 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Michal Ivan sa ostatné roky s nenápadnou dravosťou dostáva do povedomia fanúšikov nášho žánru ako autor knižných obálok, ilustrácií a plagátov. O úspešnosti jeho ťaženia svedčia ocenenia z radov čitateľov, fanúšikov aj odborníkov. Kto je vlastne muž, ktorý stojí za obrazmi divokých bojovníkov, vášnivých čarodejníc a desivých démonov?
Michal, akú školu musí človek vyštudovať, aby dokázal maľovať tak ako ty? Je dôležité byť usilovným študentom alebo je najlepšou školou umelca sám život? Ako to bolo u teba?
Vždy som chcel robiť niečo, čo najviac súvisí s výtvarným umením. Po gymnáziu sa mi na druhý pokus podarilo dostať na Vysokú školu výtvarných umení. Šiel som na katedru priemyselného dizajnu. Priemyselný dizajn sa mi vtedy zdal jedným z odborov, ktorým by sa dalo aj uživiť. Na voľné umenie som vtedy nemal ani schopnosti, ani odvahu. Počas štúdia ma ale dizajn bavil stále menej, a stále viac ma bavili ilustrácie a kreslenie. Škola mi pomohla v chápaní výtvarného umenia a v možnostiach rozvíjať výtvarné nadanie. Ako robiť ilustrácie a návrhy som sa učil vlastne sám z knižiek a internetu.
Dôležitejšia ako škola je, myslím si, pevná vôľa a pracovitosť, s tými musím stále bojovať :).
Odkiaľ pochádza tvoja prezývka „perzo“?
Tá prezývka je skôr nutnosť. Nikdy som nemal prezývku a na prihlásenie sa na rôzne stránky fungujúce ako on-line galérie som nejakú potreboval. Vtedy mi pripadala dobrá, dnes už ani nie. Keď nemusím, už ju ani nepoužívam.
Fanúšikovia tvoje meno prvýkrát zaregistrovali v súvislosti s knihou spisovateľa Juraja Červenáka. Odvtedy sa stádočko autorov kníh, ktoré reprezentujú tvoje obálky, značne rozšírilo. Ako sa staviaš k tomu, keď máš maľovať podľa písomnej predlohy? Spolupracuješ aj s autorom knihy alebo ideš radšej vlastnou cestou?
Najviac spolupracujem určite s Ďurom. S ním má tvorba obálky aspoň 4 – 5 fáz. Pri ostatných je to menej. Keď robím ilustráciu trebárs na knihu, ktorá nie je celkom mojou šálkou kávy, snažím sa predstaviť si ju napríklad ako úsek filmu, ktorý by sa mi páčil. Na obrázkoch, čo robím, je vidieť, ako veľmi ma bavili, preto je dosť dôležité, aby som ich robil s chuťou. Snažím sa zobrať si zo zadania vždy to, čo je pre mňa najzaujímavejšie. Práca podľa zadania je zaujímavá tým, že stavia mantinely, medzi ktoré sa musím trafiť. Pre mňa je to niekedy jednoduchšie ako robiť vlastné veci, kde mám úplnú voľnosť, pri tých musím viac premýšľať.
Mám rád, keď má autor knihy vymyslené, čo by chcel na obálke, ale aj keď mám určitú voľnosť trochu veci prispôsobovať. Snažím sa, aby napríklad výzor postáv sedel s opisom v texte, lebo som sám nemal rád, keď na obálke knihy bolo úplne niečo iné ako vo vnútri.
Ľudia a bytosti na tvojich obrazoch sú vždy nesmierne uveriteľné, dynamické, niekedy sa zdá, že už-už vyskočia či vyletia do reality. Je táto živosť súčasťou tvojho vlastného temperamentu alebo sa považuješ skôr za tichého a uzavretého?
To som rád, že na niekoho tak pôsobia. Je to asi z väčšej časti vyjadrenie mňa samého. Určite nie som tichý a uzavretý, aj keď to tak niekedy môže pôsobiť. Trvá mi dlhšie, kým si ľudí pustím k telu.
Mám rád intenzívne veci, energickú hudbu, akčné filmy a hry, sýte farby, ale pre lepšie vnímanie tých intenzívnych sem-tam aj tie jemnejšie – umelecké či tragické filmy, melancholickú hudbu atď. To sú také dve strany mince, čo mám rád, šedý stred je nuda.
Odkiaľ berieš modelov a modelky?
Žiadna z postáv, ktoré som robil, nie je nejaký konkrétny človek. Nerobím ich podľa fotiek alebo živých modelov. Jasné – niekedy si pomôžem s výrazom z fotky alebo podobne. Ale odkresľovaním z fotiek postavy strácajú dynamiku. To je hlavná vec, ktorú som sa naučil, už keď som objavil obrázky Franka Frazettu. Tie ma bavili oveľa viac ako anatomicky presné veci napríklad od Borisa Valleja.
Takže podľa fotiek som skoro vôbec nerobil. Anatómiu som si precvičoval z knižiek a podľa živých modelov v škole. Postavy robím väčšinou z hlavy, sem-tam si nejakú grimasu skúsim v zrkadle. Čo spôsobuje, že niekedy sa moje postavy podobajú na ľudí z môjho okolia, pretože tváre mám napozerané. Niektorí muži sa podobajú trochu na mňa, niektoré ženy na moje frajerky.
Aspoň ušetríš :) Nielen tvoje postavy sú živé, ale aj odvážne farby. Povedz, ty takto vidíš svet? Alebo túžiš po tom, aby náš svet vyzeral podobne ako ten na tvojich obrazoch?
Snažím sa robiť ilustrácie tak, aby neboli iba vizuálnou kópiou reality, ale aby farby pomáhali dokresliť celkový pocit a atmosféru. Ono – čím dlhšie kreslím či maľujem, tým viac sa učím a nachádzam nové možnosti a kombinácie. Mení sa tým aj moje vnímanie sveta. Viac si toho všímam. A to, ako sa cítim, mení aj to, akej farby je obloha :).
Akú výtvarnú techniku najradšej používaš?
Veľmi dlho som robil čisto na počítači v programe Adobe Photoshop. Teraz pre zmenu zas trošku pri ilustráciách používam aj kresbu ceruzkou. Aj v digitálnej maľbe skúšam stále nové veci, tak je to väčšia zábava.
Máš svoju internetovú galériu, ale tvoje obrazy mohli diváci vidieť aj v kamenných galériách. Kde všade si vystavoval? Kde by si chcel vystavovať?
Výstav v kamenných galériách som mal málo. Z môjho pohľadu nemám dosť vecí, s ktorými by som sa chcel prezentovať na výstavách. Vlastne všetky moje doterajšie výstavy boli na conoch (Comics Salóny, Parcon v Nitre). Pri ilustráciách ma vystavovanie až tak neláka, pretože ich treba tlačiť, čo je ťažké v takej kvalite a veľkosti, akej by som chcel. Do budúcna ale plánujem výstavu voľných malieb, ktoré teraz robím vo voľnom čase (i keď je ho málo). Najprv ale musím urobiť dostatok takých prác, s ktorými budem spokojný.
Si čerstvým držiteľom Ceny akadémie SFFH v kategórii Najlepší výtvarník, čím si obhájil svoje vlaňajšie víťazstvo v rovnakej kategórii. V súčasnosti patríš medzi najžiadanejších žánrových autorov obálok. Z toho vyplývajú aj občasné spoločenské povinnosti. Ako na teba vplýva svetská sláva?
Samozrejme, že ma ceny tešia a vážim si ich, ale určite to nevnímam ako slávu. Som rád, že sa ľuďom tie veci páčia. Poskytuje mi to možnosť robiť to, čo ma baví. Snažím sa ale sledovať aj ostatných ľudí, ktorí robia podobné veci vo svete, a viem že mám pred sebou ešte dlhú cestu. Dúfam, že sa mi bude dariť stále sa aspoň trochu zlepšovať.
Uvažoval si niekedy o animovanom filme alebo o výtvarnej spolupráci na hranom filme?
Samozrejme. A niečo som už aj okrajovo skúsil. Asi päť rokov už robím na počítačových hrách, takže mám trochu skúseností s veľkými produkciami. Je to super robiť na nejakej veľkej veci s celým tímom, ale napríklad teraz potrebujem robiť niečo vlastné, tak sa snažím maľovať.
Robiť na filme, či už animovanom, alebo hranom, by bolo určite zaujímavé. Zatiaľ som robil iba zopár ilustrácii k rozpracovaným konceptom na filmy, uvidí sa či sa mi podarí pracovať aj na niečom väčšom.
A aký je tvoj najväčší výtvarnícky sen?
Momentálne je pre mňa takým krátkodobým snom dokončiť sériu obrazov a usporiadať výstavu. Po rokoch pred monitorom mám teraz veľkú chuť maľovať aj klasicky na plátno. V tomto by som sa rád zlepšoval a rozvíjal.
Potom by som si rád niekedy spravil nejaký vlastný väčší komiks. Tých vecí, ktoré chcem skúsiť, je dosť veľa, nejaké ma po čase prejdú, niektoré dokončím. Najviac túžim po tom, aby ma to stále bavilo, aby som sa tým uživil a nemusel pre peniaze robiť veci, ktoré ma nebavia.
Ďakujem za rozhovor,
Alexandra Pavelková
Aj ja ďakujem.
M. I. :)
Otázka pod čiarou pre čitateľov: Viete, ku ktorým knihám sa viažu obrazy od MI priložené k tomuto článku?
Zdieľať Fantázia na Facebooku