JEDINÝ (The One), r. James Wong, USA, 2001 (kino)
V týchto pohnutých kinematografických časoch, keď Pán prsteňov, či už film samotný, jeho promotion, alebo len obyčajný dobrý chýr všetko valcujú a zadupávajú do zeme, sa na plátna kín nenápadne votrela kung-fuoidná scifáreň JEDINÝ (The One) z dielne scenáristu Glena Morgana a režiséra Jamesa Wonga (spoločne sú podpísaní aj pod originálnym hororom Nezvratný osud). Predpremierové anotácie boli až prekvapivo skromné, informácií sa nedostávalo. Akoby sa distribučná spoločnosť vopred poddala prsteňovej lavíne, akoby ani sama neverila v kvalitu a úspech filmu. Dokonca i na internete sa objavilo menej informácii, než je zvykom u iných filmov. Film začínal byť nechtiac opradený tajomstvom a tak som naň išiel s väčšou zvedavosťou (a obavou), ako by bolo zdravé…
Náš vesmír nie je jediný. Niektorí tomu možno veria, iní nie, ale vo filme JEDINÝ je to základná skutočnosť, od ktorej sa odvíja celý dej. V každom z týchto vesmírov existujete za iných podmienok. V jednom môžete mať za ženu pôvabnú vílu, v inom žijete ako spustnutý bezdomovec v špinavej stoke. Premenlivé reality týchto paralelných svetov existujú oddelene a nezávisle na sebe. Sú však aj prepojené akousi spoločnou esenciou bioenergie v každom jednom z nás. Medzi týmito vesmírmi sa nedá prechádzať ľubovoľne, iba špeciálnymi časopriestorovými tunelmi, ktoré sa otvárajú len raz za čas, napr. pri výbuchu supernovy. Najšpecifickejšou a pre dej asi najpodstatnejšou vlastnosťou spomínanej bioenergie je jej kumulácia. Ak sa jeden človek rozhodne zabiť svoje ja v inej dimenzii, prejdú sily a schopnosti zabitého do ostatných, ešte existujúcich foriem jeho ja. Ak sa takto podarí niekomu zlikvidovať všetky svoje alter egá, stane sa superbytosťou s takmer neobmedzenými schopnosťami.
Presne o toto sa pokúša bývalý agent transdimenzionálnej polície Yulaw. Postupne sa mu podarí zlikvidovať všetkých 123 foriem vlastného ja a ostáva už len jediná, sympatický policajt (taktiež) Gabriel. Má to však malý háčik. Energia, schopnosti a zručnosti 123 nebožtíkov sa rovnomerne rozdelili medzi týchto zvyšných dvoch, takže posledná naháňačka a posledný súboj môže začať. Jet Li, na ktorého si asi mnohí spomínajú ako záporáckého šéfa čínskej mafie v Smrtonosnej zbrani 4 (alebo ako klaďasa z Romeo musí zomrieť, Tai Chi Master či legendárneho Once Upon a Time in China) tu podáva nadštandardný výkon a nielen preto, že hrá hneď dvojúlohu. Jeho bojové umenie je majstrovské a občas mi veľmi pripomínalo starú dobrú školu Brucea Leeho. Ak si k tomu primyslíte celkom netradičnú kameru a strih, ani sa nečudujte, keď nad niektorými scénami mimovoľne zaslintáte. Choreografia (niekedy riadne prehnaných) bojových scén je premakaná naozaj do detailov a niektoré zábery naozaj vyrážajú dych.
Na moje ďalšie milé prekvapenie, ani špeciálne efekty neboli odfláknuté a ani ich nebolo toľko, aby začali pôsobiť rušivo. Prechod transdimenzionálnym tunelom je jedinečný. Bohužiaľ, príbeh a vlastne skoro nič v celom filme nie je originálne. Je to mix aspoň pol tucta kultových SF ako Matrix, Highlander, Stargate, 6 dní a ďalších. Napriek tomu sa tento superkoktail celkom vydaril, aj keď pár logických chýb sa votrelo. Neprišiel som napr. na to, prečo bolo vesmírov len 125, ako kontrolovali transdimenzionálny tunel (keď podľa ich slov vznikal hocikde vo vesmíre), a ešte hromada kopancov, ktoré vás však nebudú až tak rušiť, ak nebudete príliš rozmýšľať nad pozadím tamojšieho sveta, ale sústreďovať sa skôr na vizuálnu stránku. Bol som napokon dosť zvedavý, ako tento boj „kto z koho“ dopadne, lebo zostať môže len jeden. Žiadna pointa ani prekvapivý záver sa však nekonali a to bol ďalší malý nedostatok tohto inak veľmi solídneho béčka.
Hodnotenie: 7/10 (za vizuálne spracovanie)
(Poznámky Ďuro Č.)   Michal Jedinák