Jedna poviedka knižku nerobí

Antonín Thurnwald, Gramarínová věž, Praha, Václav Soukup – Wales, 2005, 203s

Poviedkový cyklus o temnom svete Xyhtropacu, ktorým blúdi skupinka hrdinov – zlodejka, mág a vrah, sa utápa v nejasnosti, ktorú, žiaľ, väčšmi než tajomnu je potrebné pripísať začiatočníckym chybám autora. Veľmi slabo súvisiace scény sú preťažené balastom Popisov, striedaných Pohybmi, smerujúcimi k násilnej akcii s Intrigami, ktoré si nedovidia ani za roh…

Autor text preľudňuje veľkým množstvom postáv, obvykle len s letmo načrtnutou motiváciou, záujmy ktorých sa krížia do neprehľadného klbka pseudošpionážnej zápletky. Bandy, gangy, spoločnosti a sprisahanectvá sa motajú v úzkych uličkách, podchvíľou na seba narazia v krčmách…zazvoní meč – a niekto je preč…

Rozmotanie zápletky by malo decentne haliť šero – ja však aj ako šeroslepý – čuchám bezradnosť a neschopnosť sklenúť väčší oblúk príbehu.

Čítavosť textu nezvyšuje ani nadmieru hojné korenie slangu a dialektu, ktorým sa nás autor snaží oslniť ako svetelnými efektami pri ľadovej šou.

O niekoľko úrovní vyššie sa nachádza záverečná poviedka. Stojí “mimo” cyklu Xyhtropacu, kompozične ucelená, zovretá, hutná…je zjavné, že tu autor vedel, prečo píše.

Jedna poviedka však knižku nerobí. Žiaľ.


9. marca 2006
Miloš Ferko