Poviedkový cyklus o temnom svete Xyhtropacu, ktorým blúdi skupinka hrdinov – zlodejka, mág a vrah, sa utápa v nejasnosti, ktorú, žiaľ, väčšmi než tajomnu je potrebné pripísať začiatočníckym chybám autora. Veľmi slabo súvisiace scény sú preťažené balastom Popisov, striedaných Pohybmi, smerujúcimi k násilnej akcii s Intrigami, ktoré si nedovidia ani za roh…
Autor text preľudňuje veľkým množstvom postáv, obvykle len s letmo načrtnutou motiváciou, záujmy ktorých sa krížia do neprehľadného klbka pseudošpionážnej zápletky. Bandy, gangy, spoločnosti a sprisahanectvá sa motajú v úzkych uličkách, podchvíľou na seba narazia v krčmách…zazvoní meč – a niekto je preč…
Rozmotanie zápletky by malo decentne haliť šero – ja však aj ako šeroslepý – čuchám bezradnosť a neschopnosť sklenúť väčší oblúk príbehu.
Čítavosť textu nezvyšuje ani nadmieru hojné korenie slangu a dialektu, ktorým sa nás autor snaží oslniť ako svetelnými efektami pri ľadovej šou.
O niekoľko úrovní vyššie sa nachádza záverečná poviedka. Stojí “mimo” cyklu Xyhtropacu, kompozične ucelená, zovretá, hutná…je zjavné, že tu autor vedel, prečo píše.
Jedna poviedka však knižku nerobí. Žiaľ.