 |
Keď je policajt či osobný strážca v druhej polovici dvadsiateho prvého storočia v službe, musí mať zapnutý neurálny mód S3 – ten odfiltruje negatívne vplyvy emócií a fyziologických procesov na rozhodovanie, nedovolí poľaviť v koncentrácií a odstráni nudu. Užitočné sú aj neurálne počítače, taký Šifrant (NeuroComm, 5999$) alebo Tichý dělník (Axon, 499$) v mozgu sú síce pomalšie ako normálne pracovné stanice, ale zato bezpečnejšie. Môžete mať Šéfa (Human Dignity, 999$), ktorý stráži váš metabolizmus a dokáže vás hoci uspať kedykoľvek si to želáte. Môžete mať halucináciu mŕtvej manželky, ak sa cítite osamelý. Ale život, zdá sa, nie je o nič jednoduchší.
Aby toho nebolo málo, pätnásteho novembra dvetisíctridsaťštyri zhasli hviezdy. Celú slnečnú sústavu izolovala od zbytku vesmíru Bublina – dokonalá guľa so stredom v slnku a polomerom dvojnásobku polomeru obežnej dráhy Pluta. Ľudstvo bolo zavreté do karantény. Prečo? – dobrá otázka. Nielen pre vedcov, ale aj pre sekty s teroristickými ambíciami.
Nick po rodinnej tragédii odišiel od polície a živí sa ako súkromný detektív. Dostane zákazku nájsť mentálne retardovanú Lauru Andrewsovú, ktorá záhadne zmizla z ústavu. Aby ju našiel, musí pochopiť prečo sa o ňu zaujímajú podozrivé výskumné ústavy a aké zvláštne schopnosti skrýva jej mozog.
Greg Egan píše extrémne hard sci-fi – tvrdú v klasickom zmysle, s akou sa v súčasnosti stretávame čoraz zriedkavejšie. Dokonale apdejtovaný zlatý vek scifi – súčasný pohľad na techniku, na spoločnosť, na človeka, ale hlavne súčasné nároky na literárnu kvalitu diela. Stále je však v popredí klasické – Uisti sa, že to funguje! a očarený čitateľ s ním podstupuje myšlienkové experimenty dotiahnuté do takých hĺbok a detailov, ako (z vecí tu vydaných v poslednom čase) dokážu snáď len Bruce Sterling, Paul J. McAuley a Ted Chiang.
Ak vám niečo hovoria slovné spojenia „kvantová mechanika“ alebo „kolaps vlnovej funkcie“ máte zhruba predstavu, v ktorej oblasti vedy sa Egan pohybuje tentoraz. Môže byť niečo viac „hard“? Snáď len sci-fi poviedka o samotnej matke všetkých vied – matematike, ale aj takú má Egan vo svojom repertoári (Světelný, Dozois: Science Fiction 1995).
Eganov svet je komplexný, jeho pohľad na ľudí je zbavený akýchkoľvek ilúzií a čiernobieleho videnia. Do detailov premyslené prostredie, technická úroveň a spoločenská situácia. Reakcie ľudí, ktoré sa čitateľovi v prvom okamihu zdajú čudné, ale po chvíľke uvažovania zasa dokonale logické. – Toto všetko poukazuje na autorov nezvyčajný talent.
Karanténa rozhodne nie je román na jeden voľný večer (aj keď má len necelých tristo strán). Kto mu chce porozumieť, musí byť ochotný prijať ponúkanú výzvu a investovať nemalú námahu – rozmýšľať, vracať sa k už prečítaným odstavcom, občas dešifrovať novotvar alebo rozobrať si definíciu. Žiadne oddychové čítanie, žiadny rýchloposuv.
A nie je to román pre tých, ktorí sa neorientujú v kontexte sci-fi. Inak povedané, nemalo by to byť vaše prvé sci-fi, pretože napríklad na dešifrovanie definícií „konkávní verze horizontu událostí černé díry“ alebo „neurální linerární rozklad stavového vektoru následovaný fázovým posuvem a preferenčním posílením vybraných vlastních stavů“ už rozhodne musíte mať určité čitateľské skúsenosti ;-) Aspoň na to, aby ste pri čítaní priebežne absorbovali autorove vodítka, ktoré umožnia pochopenie detailov v rámci kontextu románu.
Námaha však bude štedro odmenená – pocitom objavovania, radosťou z pochopenia súvislostí, pôžitkom z originálneho príbehu a naozaj nezvyčajnou porciou pocitu údivu – kvôli ktorému vlastne to oné scifi čítame, všakáno…
Greg Egan: Karanténa (Quarantine), Návrat 2002, Preklad P. Kotrle