 |
Samozrejme, Holdstock je fenomén. Jeho knihy prenikajú hlboko, ku koreňom, ovíjajú čitateľa ako liány a zvierajú ho tak, až stráca dych. Z Holdstockovho literárneho lesa je cítiť strach zmiešaný z láskou, vôbec by som sa nečudoval, keby raz prezradil, že ho v detstve, v lesoch Kentu, kde vyrastal, stretlo skutočné mytágo. Urscumug, praotec, predobraz hrdinov a šamanov – ktorý sa v románe Keltika prevtelil do Merlina, čarodejníka, ktorý ešte nie je dvorným mágom Artušovho kráľovstva. Keltika, prvá kniha Merlinovho kódexu je totiž staršia – a siaha skôr po vzťahu Merlina a jeho osudových žien, Morgany (AKA Médey) či Nimue (AKA Niiv). Holdstock totiž nikdy nepristupuje k téme tradičným spôsobom…
Napriek žonglovaniu s mytológiou vyznieva príbeh Keltiky zdanlivo jednoducho – rozhodne priamočiarejšie ako v posledných Holdstockovych románoch. Keltika je v tomto viac podobná Lesu mytág než halucinogénnej Lavondyss či thrillerovitému Fantómovi. Takže – Merlin, večný čarodejník, putuje po tzv. kruhových cestách, zdanlivo bez cieľa. Kedysi dávno sa ako Antioch zúčastnil Iásonovej cesty za Zlatým rúnom, a tak ho aj dnes – po siedmych stovkách rokov – zaujme Argonautov krik z hĺbky zamrznutého jazera ďaleko na severe. Iáson je tam uväznený/chránený živou loďou Argó a každú zimu plače v nekonečnom smútku za svojimi synmi, ktorých mu zabila Médea – ktorú Iáson zradil. No nič nie je také, ako sa zdá, Merlin pozná pravdu a tak pomáha Iásonovi z hĺbky ľadu – aby mu prezradil, že jeho synovia žijú. Žijú – a to je dôvod, aby Argó znova vyplávala…
V pozadí príbehu sa vinie niekoľko línií. Zdanlivo hlavnou je historicky verný vpád Keltov do Grécka a vyplienenie Delfskej veštiarne. Okolo tejto osi sa vinie Iásonovo hľadanie syna – ktorý by mal byť s armádou keltského vojvodcu. No a Iáson, to je aj Argó a noví Argonauti, medzi ktorými je veľa z klasických fantasy hrdinov, v hustejšom a temnejšom plášti – takého Uthera Pendragona len tak nespoznáte. Napriek tomu tam je, spočiatku mladý a divoký Kelt, neskôr zlomený panovník a otec a napokon porazený víťaz v snahe o spravodlivú pomstu…
Sila príbehu je opäť v postavách, sú plastické, farebné a jednoznačne podfarbené dialógmi. Nesplývajú napriek väčšiemu počtu a milovať budete všetkých – na oboch stranách barikády. Tak Thesokora, Iásonovho syna, Gréka strateného v čase, Gréka vychovaného Keltmi, bohyňu Mielikki a jej kňažku Niiv (predobraz Nimue?), Elkavara, ktorého gajdy dokážu ovládnuť čas a priestor, Urtha, keltského vojvodcu (Uther?) a dokonca aj Médeu, ktorej osud je s Merlinovým spojený viac, ako sa zdalo. Žiadna z postáv nie je slabšia a všetky v knihe musia byť, pretože len z nich sa dala poskladať taká fascinujúca mozaika, aká sa podarila Holdstockovi…
Po Lese Mytág a Lavondyss považujem Keltiku za jeden z najlepších románov Pána mytág. Monitor som si ovinul dubovými halúzkami a na skeneri pálim jelšové lístie, aby sa ku mne duchovia z Hmlistej zeme nedostali ;-)
Hodnotenie – 9/10 (nemá to až takú silu ako Lavondyss)
Keltika: První knika Merlinova kodexu, Holdstock Robert, fantasy (Polaris, orig. Celtika: Book One Of The Merlin Codex, obálka Zdeňka Boušková, překlad Petr Kotrle, 392 stran, brož., 199 Kč, ISBN 80–85911–90–6)