 |
Za poviedky o Kirinyage získal Mike Resnick toľko cien, že je výsledná kniha z nich zostavená najviac oceňovaným dielom v histórii science fiction. Útopia kmeňa Kikujov založená na nápade Orsona Scott Carda a spracovaná horkosladkým prístupom je totiž natoľko originálna a kruto reálna, že nemôže nechať ľahostajným nikoho. Napriek tomu, že nejde o zábavné dielo a nemá hrdinov, ktorým sa dobre držia palce, je knihou, ktorú nepustíte z rúk, kým ju nedočítate – a potom ešte veľmi dlho premýšľate o absurdite sna o utópii. Sen, ktorý je taký lákavý, je jednoducho navždy mimo dosah homo sapiens…
Pôvodná Kirinyaga je hora, ktorú dnes poznáme ako Mount Kenya. Najvyšší štít pôvabnej africkej krajiny, posvätné sídlo boha Kikujov, Masajov či Wakambov. Kirinyaga je hora – a v románe Mikea Resnicka symbol, meno, ktoré skrýva slávnu minulosť a ktoré sa mohlo stať utopickou budúcnosťou. Dr. Kimant (ktorý prijal meno Koriba a stal sa šamanom, mundumugom kolónie Kikujov na planétoide Kirinyage) sa snažil oživiť minulosť, tradície a jednoducho dokonalý život čierneho kmeňa uprostred savany. Koriba sa snažil vytvoriť utópiu – pričom zabudol na fakt, že pojem útópia je slovo prchavé, okamih, ktorý sa zablysne a zmizne v opare nad riekou v období dažďov…
V knihe je desať poviedok, ktoré sledujú osud kolónie Kikujov od jej vzniku až po nevyhnutný koniec, keď utópia jedného človeka prestane byť utópiou pre všetkých. Modernú Kirinyagu sledujeme z pohľadu mundumuga Koribu – a spolu s ním trpíme obavami o krehký osud dokonalej spoločnosti. Vidíme vznik malého sveta založeného na tradíciách a pozorujeme zmeny, ktoré sa v uzavretom spoločenstve dejú pod vplyvom tlakov zvonku (civilizovaný svet nezanikol) aj zvnútra (človeka dvadsiateho druhého storočia nezavriete do klietky povier a kúziel natrvalo). V desiatich vypointovaných textoch sledujeme, ako sa jeden človek snaží udržať vodu za priehradou z hliny… márne.
Mike Resnick v tejto knihe dokázal, že je Pán spisovateľ – predovšetkým na poviedku \„Protože i já se dotkla nebe\“ nezabudnete. Aj keď nezískala žiadne z veľkých ocenení (Nebula, Hugo – bola len nominovaná), je jednoznačne najsilnejším textom knihy a jasne demonštruje, že vtáka, ktorý raz okúsil chuť neba, do klietky nezavrieš. Aj keď je treťou poviedkou v poradí, už v nej sa vďaka dievčatku Kamari ukáže, že Koribova utópia bola iba snom. Krásnym a pôsobivým, ale prchavým a márnym. V ďalších textoch sa už priehrada jasne rozpúšťa, kde vodou, ktorá preráža hlinu tradícií, je myšlienka. Homo sapiens nebol stvorený pre stagnáciu, je tvorom rozumným a premýšľavým – a v kontakte s podnetmi pre rozum neustále hľadá príležitosť rásť. Človek rozumný sa potrebuje rozvíjať – aj za cenu zničenia ideálu či šťastia. Príval vody na veky nezastavíš…
Napriek márnosti Koribovho snaženia budete jeho počínanie sledovať so zatajeným dychom. Budete mu držať palce aj nenávidieť ho – ale nenechá vás ľahostajnými. Budete počúvať jeho príbehy, podobenstvá a hľadať spolu s Kikujskými poslucháčmi pravdu ukrytú pod rozprávkou o šamanovi, ktorý sa snažil zastaviť Slnko…
Hodnotenie – 10/10 (knihu však nedoporučujem na oddychové čítanie, je vhodná na pomalé vychutnávanie myšlienok – teda pre tých, ktorých myslenie nebolí :-)
Kirinyaga, Resnick Mike, science fiction (Polaris, orig. Kirinyaga, preklad Petr Caha, obálka John Harris, brož., 268 strán, 189 Kč, ISBN 80–85911–99-X)