Klasy

Deň prvý

• Ešte si to môžeš rozmyslieť.
• Nechcem si to rozmyslieť. Je to správne. Poďme, vykroč do poľa.
• Učiteľ môj, mám strach.
• A z čoho? Si najodvážnejší z mojich žiakov. Preto som si ťa aj vybral.
• Bojím sa tých ľudí na ceste. Pozerajú sa na nás.
• Sú to iba ľudia. Si stokrát silnejší než oni.
• A predsa sa ich bojím celý život.
• No tak, nevšímaj si tých roľníkov a urob prvý krok.
• Učiteľ, je to určite to správne pole? Takéto kruhy v obilí som videl aj na severe.
• Kruhy na severe vytvorili ľudia. Chceli napodobniť dielo Večnosti, o ktorej ani nevedia. Ani zďaleka sa im to nepodarilo.
• Tieto sú pravé?
• Znamenia nás sem doviedli. Sám pocítiš znaky Večnosti v týchto kruhoch.
• Verím ti.

Deň druhý

• Učiteľ, ktosi ide v diaľke za nami.
• Prečo sa obzeráš? Cieľ je vpredu.
• Viem. Kto je to?
• Aurua.
• Zakázal si jej vychádzať z jej komnát.
• Bola to chyba. Aj ja robím chyby, nezabúdaj.
• Myslím, že sa vráti. Nevydrží toľko bez jedla a vody.
• Je silná. A hnevá sa na mňa.
• Pre ten zákaz?
• Aj pre iné veci. Nesúhlasila s mojím odchodom.
• A nebola jediná.
• Zdvíha sa vietor. Vnímaš mystickú krásu vlniacich sa klasov?
• Je to pekné. Ako Aurua.
• Zvláštne prirovnanie. Ona sa ti páči?
• Učiteľ môj, ona je najkrajším stvorením, aké som stretol.
• Si primladý, aby som ťa karhal za takéto reči.
• Je to zlé?
• Nemal by si obdivovať veci, ktoré nemôžeš mať, aby ťa neovládla závisť.
• Ako rozoznám, že niečo nemôžem mať.
• Nemôžeš mať predsa všetko.
• Ako viem, že práve to.
• Hľadaj znamenia. Ukazujú cestu.
• Nenašiel som znamenie, ktoré by naznačovalo, že ju nemôžem mať.
• Ale našiel si znamenie, ktoré jednoznačne ukazuje tvoju cestu. A Aurua k tej ceste nepatrí.
• Je teda zbytočné čakať na znamenia o nej…
• Presne tak.

Deň tretí

• Slnko už zapadá a celý deň sme mlčky kráčali.
• Prečo si teraz prerušil ticho?
• Odpusť mi, učiteľ, moju zvedavosť.
• Neospravedlňuj sa za svoje vlastnosti.
• Áno, tak si ma učil.
• Veľa som ťa nestihol naučiť. Narug, ktorému som zveril tvoju ďalšiu výchovu, je dobrý učiteľ.
• Nie taký dobrý ako ty.
• Jeden z najlepších. Nechcem sa s ním porovnávať.
• Nebol tiež nadšený tvojím odchodom.
• Zmieril sa s tým. A chápe ma. Veď je len o niečo mladší odo mňa.
• Videl som ho plakať, keď sme odchádzali z hradu.
• Každý má právo plakať. Niečo si sa chcel spýtať.
• Nuž, viem, že si našiel kameň mudrcov.
• Nielen ja.
• Iste. Čo si ale urobil so svojím kameňom?
• Nič. Nosím ho stále so sebou.
• Načo ti je, keď chceš odísť?
• Videl si niekedy kameň mudrcov?
• Nie.
• Ani neuvidíš, iba ak svoj. Ak ho, pravda, nájdeš.
• Ja ho chcem nájsť, aj ho nájdem. Tak si ma učil, že ak niečo chcem, stane sa to.
• Všetko záleží len od tvojho rozhodnutia. Keď budeš mať vlastný kameň mudrcov, pochopíš, prečo som sa ho teraz nezbavil.

Deň štvrtý

• Cítiš únavu?
• Je to ponižujúci pocit, učiteľ.
• Osem dní a nocí bez jedla, vody a spánku. Len neprestajne kráčať medzi klasmi za tou správnou hviezdou…
• Dokážem to! Únava je len malou slabinou môjho tela, ktoré je vo všetkom podriadené mojej duši. Ty nepochybuješ, že to dokážem.
• Tak je. No v tvojom hlase badám náznak neistoty. Sám seba presviedčaš o nadradenosti svojej duše. Buď bez obáv. Tvoja duša je silná. Preniká hlboko do podstaty sveta.
• Ďakujem za povzbudzujúce slová.
• Nemusíš ďakovať za samozrejmosti.
• Viem.
• Keď sme v prvý deň prechádzali pomedzi kruhy, sálal z nich pokoj, pamätáš?
• Pamätám sa, ako ma vtedy rýchlo opustil strach z ľudí a cítil som sa najsilnejší na svete.
• To je dobre. Ten pokoj zostal v tebe. Využi ho, únava prejde.

Deň piaty

• Znamenie!
• Ten had?
• Samozrejme. Plazí sa pred nami, pozri.
• Učiteľ, je to dobré znamenie, však?
• Znamenia nie sú dobré a zlé, tak ako živé bytosti. Je had dobrý?
• Pochopil som.
• Had je znamenie, že sme blízko.
• Učiteľ, mám pocit, akoby medzi klasmi prevládala raž, nie pšenica, ako na začiatku.
• Nezáleží na tom. Proroctvo hovorí o poli, obilí a kruhoch. Nespomína nijakú pšenicu.
• Myslel som, že sme už možno na inom poli. Ľudia sú nevyspytateľný.
• Preto sa ich tak bojíš. Nepoznáš ich. Nevieš čo, kedy, ako robia a naháňa ti to strach… Môžeš byť pokojný. Obilie, čo vidíš okolo, nesiala ľudská ruka. Prekročili sme hranicu medzi krajinou a Večnosťou.
• Nevšimol som si, kedy sme ju prechádzali.
• Nič si z toho nerob, ani ja som ten okamih nepostrehol.
• A čo Aurua?
• Ako vidíš, stále kráča ďaleko za nami. Iste si tiež nevšimla, že vkročila do Večnosti.
• Neodváži sa prísť k nám bližšie?
• Nakoľko ju poznám, chce nám najprv dokázať, že je silná a zvládne kráčať osem dní. Bez pomoci. Je rovnako mladá ako ty a nemá pri sebe nikoho, kto by ju posilňoval, ako ja posilňujem teba.
• Ak to teda dokáže, bude môcť povedať, že je silnejšia ako ja.
• Aj ti to povie. Priznaj si, že je to pravda.
• Prečo si potom vzal mňa a nie ju.
• Nechcel som, aby videla môj odchod. A na ôsmy deň nie je stavaná.

Deň šiesty

• Nespomaľuj krok.
• Viečka mi padajú. Musím si pomôcť nejakou dobrou mantrou.
• Rob, ako myslíš, len nespomaľuj.
• Najvhodnejšie by bolo, keby mi dodala odvahy a sústredenosti, nech sa môžem ponoriť do podstaty sveta a pokoja Večnosti.
• Čo čakáš, že ti odpoviem?
• Vieš, čo je správne. Akú mantru mám použiť?
• S mantrami nemám skúsenosti, ani ich nepoužívam. Prežil som celý život bez ich pomoci.
• Pozoruhodné.
• Narug ťa naučil o umení mantry viac, než viem ja. Mňa neučil, nebolo to potrebné. Keď sa vrátil z Indie, mal som už svoje zaužívané spôsoby hľadania. Mantra ma nezaujala.
• Nezostáva mi teda nič iné, iba sa spoľahnúť na svoje skúsenosti.
• Alebo zavolaj na dievča za nami.
• Hm, Aurua je v umení mantry naozaj dobrá. Narug ju často chváli, lebo sa vraj rýchlo učí a sama objavuje nové mantry. Aj ju si prenechal ako žiačku Narugovi?
• Samozrejme.
• A čo ostatní?
• Poslal som ich k inému môjmu priateľovi. Narug má veľa svojich žiakov a nechcem ho zaťažovať.
• Teda iba ja a Aurua…
• Dostali ste sa najbližšie k podstate sveta. Zaslúžite si viac.

Deň siedmy

• Kruh Večnosti!
• Konečne. Ponáhľaj sa, poďme do stredu!
• Ako nájdeme stred tak veľkého kruhu uľahnutého obilia?
• Nebudeme hľadať. Pokoj nás unesie do stredu. Len kráčaj.
• Nikdy by som nepovedal, že smrť sa dá vnímať ako pokoj.
• Je to úžasné! Smrť, pokoj, večnosť. Moja duša dosiahne absolútnu harmóniu.
• Učiteľ, kam mám pochovať tvoje telo?
• Nepodstatnosti som napísal do listu pre Naruga. On ho však otvorí, až keď prinesieš moje telo.
• Cesta späť má podľa proroctva trvať jeden deň. Je jedno, ktorým smerom sa vydám?
• Iste, Večnosť ťa povedie.
• A… ako sa mám zachovať k Aurue?
• S tým si poraď sám.
• Zdá sa mi, že práve prišla k okraju veľkého kruhu a zastala.
• Keby sem vošla, porušila by harmóniu kruhu a Večnosť by neprijala moju dušu.
• Nerozumiem. Myslel som si, že celý čas ide za nami, aby zabránila tvojmu odchodu. Teraz, keď má poslednú možnosť, stojí v obilí a nemo sa prizerá.
• Po siedmich ťažkých dňoch zrejme pochopila, že smrť bude pre mňa dlho očakávaným odpočinkom.
• Mohlo ju to napadnúť aj skôr. Po tristodvadsiatich rokoch života je smrť zaslúženou odmenou.
• Prišiel čas rozlúčky. Vďaka ti, že si ma sprevádzal. Mám ťa rád. Spomeň si na mňa, keď pôjdeš na svoju poslednú cestu. Tieto slová patria aj Aurue. Odovzdaj ich.
• Pre tých, čo nájdu kameň mudrcov, existuje jediný spôsob ako dosiahnuť smrť. To hovorí staré proroctvo. Teda podľa teba aj Aurua ho nájde, ak jej mám odovzdať tvoje slová o poslednej ceste?
• Aurua už kameň mudrcov našla, ibaže si to neuvedomuje. A preto si ju budeš vážiť a budeš ju chrániť.
• A pritom sa jej nesmiem dotknúť. Učiteľ môj, to je ťažká úloha.
• Je.
• Ďakujem za všetko, učiteľ. Mám ťa rád. To isté by ti povedala aj Aurua.
• Drž sa svojej cesty, sila Večnosti nech ťa sprevádza. Odstúp sedem krokov odo mňa. Moja duša splýva s Večnosťou…
• Učiteľ, aké to je?
• Je to oslobodzujúce. Je to…
• Aurua!
• Nech to dievča neurobí nejakú hlúposť, už cítim ako mi ubúda síl, ako sa vnáram…
• Aurua! Svetlo mojich krokov!
• Zostaň tu, blázon! Neutekaj! Prečo si sa jej pozrel do očí?
• Ó, Aurua, sláva ti!
• Aurua, ty bosorka! Zneužívaš svoju duchovnú presilu nad týmto chudákom. Ovládla si jeho vedomie! Čo mi to robíš? Bola si mi ako dcéra…
• A v Kruhu Večnosti opantá ťa radosť, lebo tam konečne dosiahneš večnosť v Smrti a smrť vo Večnosti. Tvoj spoločník nech odstúpi sedem krokov, no z Kruhu nech nevystupuje prv, ako dodýcha tvoje telo. Inak zomrie rýchlo, skôr ako ty. A vaše telá zhnijú v klasoch posvätných! Také sú slová proroka. Naplň ich, Aurua!
• Stoj! Zastav sa, ty pomätenec, ženieš sa do záhuby! Sám si to teraz vyslovil. Nepozeraj sa na ňu, odtrhni svoju myseľ od jej sily! No tak, zastav sa!
• Už sa blížim k okraju, k tebe, Aurua, do tvojho náručia!
• Nie! Ty ešte nesmieš zomrieť!
• Objím ma, Au…