Miroslava Žambocha nie je potrebné zvlášť predstavovať. Jeho knihy vychádzajú v nákladoch, s ktorými sa môžu rovnať iba Jiří Kulhánek a Ďuro Červenák, obišli preto len málokoho z nás – milovníkov fantastiky. Autor vďačí za úspech predovšetkým empatii, s ktorou pristupuje k svojim hrdinom, jedno mužom či ženám. Kto sa k jeho knihám dostal, nečítal ale žil pestrý a zaujímavý život spolu s Tekuardom, Marikou, Maverickom, Jennifer, Lancelotom či Baklym. A s Koniášom, pretože práve tento „hubený zabiják“ Žambocha preslávil.
S Koniášom sme sa prvýkrát stretli v roku 2000, v novelke Pouštní škorpion z knihy Poslední bere vše. Neskôr ho Mirek predviedol v románe a potom postupne v množstve poviedok, ktoré nedávno vyšli súborne v knihe . Obraz hrdinu dopĺňajú novely a Cesta domů (in ), ale v Koniášovej osobnej chronológii ešte pred ne patrí aktuálna novinka – 640 stranový román .
Aj keď je to klišé, hneď na úvod musím priznať, že som si už dávno žiadnu knihu takto nešetril. Odtrhával som sa od nej nasilu, aby som ju nezhltol za jeden večer a pripadal som si ako znalec pred darovanou fľašou Chardonnay z Côte d´Or. Po dovychutnávaní ma potom okrem absolútnej spokojnosti trápila ľútosť, že ten príbeh nie je ešte o čosi dlhší – najlepšie o ďalších 600 strán.
Je však pravdou, že ďalších sto strán finále by už Koniáš nemusel prežiť – to, čo skúsil v mestečku Krachtiburg, by sa dalo prirovnať k honu na líšku. K lovu, kde zviera beží po holej pláni a poľovníci strieľajú fotónovým delom.
Až na to, že namiesto líšky je tam teraz za ryšaňu sa maskujúci vlk samotár a ten vie, ako sa pred delom ukryť a kde na lovcov nachystať pasce. A je mu jedno, či ho loví Konvent na potieranie mágie, Cisárska garda, ninjovia najatí vojvodom Varatchim, šialený šermiar alebo celý čarodejnícky klan. Aj keď sa všetci títo spoja, starý a zjazvený vlk má pred nimi výhodu. Na rozdiel od honcov sa totiž Koniáš nebojí zomrieť. A má len dve slabé miesta – súcit a zvedavosť.
Mimo silného príbehu silného muža čitateľa určite zaujme plastickosť Koniášovho sveta. Autorovou „slabinou“ je podľa mňa rovnako ako u Koniáša zvedavosť a táto túžba po vedomostiach sa v príbehu pretavila do až neuveriteľne detailných kulís. Dozviete sa kopec vecí z chémie, toxikológie, biológie a – svete, div sa – dokonca aj z ekonómie. O prepracovaných princípoch fungovania mágie ani nehovorím, tiež už len dopĺňajú mozaiku, ktorú nám Mirek načrtol v predošlých dielach.
Jediné, o čo by sa mohol oprieť prípadný kritik, je dej točiaci sa takmer výhradne okolo mužov. Na tradičné Koniášovo šťastie na nesprávne ženy tentoraz nedôjde, dámy svoje úlohy zohrajú, ale hrdinov vzťah k nim zostane prinajlepšom platonickým. Na druhej strane, má to aj svoje dôvody – tento príbeh je o dosť temnejší a brutálnejší než predošlé a priamo naň nadväzuje , kde náš hrdina dopadol veď-viete-ako.
Výborná kniha, spolu s predošlou zbierkou je ideálnym darčekom pod stromček. A obdarovaný ani nemusí byť fanúšikom fantasy. Na svoje si príde aj milovník drsných detektívok a ak kúpite oba romány spolu s , potešia sa aj romantické dámske srdiečka.
Hodnotenie: 100%
Miroslav Žamboch: Koniáš – Vlk samotář
- obálka: Lubomír Kupčík
- vydal: Triton, Praha 2008
- 640 stran
[productmark]