 |
Podtitul recenzovanej knižky znie – sf thriller. Na obálke sa skvie veta: „Lovci temného moře je román, který by vznikl, kdyby Jules Verne a Hermann Melville spolupracovali na námětu Roberta Louise Stevensona a Phillipa José Farmera.“ Žiaľ, táto veta presne vystihuje podstatu knižky – či presnejšie to, prečo knižka žiadnu podstatu nemá.
Nanajvýš nesúrodý zlepenec akožetextu vás striedavo omračuje efektnými situáciami a duchaprázdnosťou. Nájdete tu morské šíravy prvej polovice 19. storočia brázdené veľrybármi, pirátov, hlavného hrdinu s patrične tragicky zahmlenou minulosťou, heroickou prítomnosťou a svetlou, do ružova a srdiečkova (lebo dcéra hundravého prírodovedca ním zachránená bola) sfarbenou budúcnosťou, hrôzyplnú morskú obludu, v prestrihoch plytké odkazy na Melvilla a Darwina (aby nebodaj neušli priemernému občanovi USA) a motív mimozemšťanov. To všetko zamiešané a podané v dynamickom tempe takmer filmového strihu – akoby sa jeden z produktov Holywoodu odel do písmeniek. A možno, celkom pravdepodobne, sa stane opačné – veď táto knižka sa svojou jalovosťou filmovým producentom priam núka. Tu sa bude kaziť ťažko. Tu niet čo kaziť. Každého čo len trocha náročnejšieho čitateľa so zmyslom pre atmosféru striasa pri pohľade na bezohľadne vybrakovaného Melvilla, na text pozbavený zbytočností tak dôkladne, že spolu s tukom opisov Bielej Veľryby zmizla i svalovina a ostali len holé kosti chrastiace duto a nesmierne tupo pod vyškerenou lebkou, v ktorej nenájdete mozgovú dutinu.
Ajhľa, thriller!!!