„Skvělá, originální fantasy…“ " Nemohl jsem se odtrhnout. Naprosto mimořádný příběh!" „Provokující, skvělý požitek ze čtení…“ Áno, všetky tieto chválospevy sú uvedené na zadnej strane knihy „Kouzlo Samoty“. Pustila som sa do nej napriek tomu, že ma predná strana obálky varovala nápisom „Epický román ze ságy Samota“. Mala som to varovanie brať vážne…
Nie, nemyslite si, príbeh samotný vôbec nie je zlý. Naopak. Je tu rozpracovaný originálny nápad, originálny pohľad na Mágiu. Všetko musí byť v rovnováhe, teda aj základné zložky existencie – Poriadok a Chaos. Nie len prevaha Chaosu, ale aj priveľký podiel Poriadku môže spôsobiť zlo. Existuje krajina, uzavretá lokalita, zvaná Samota, kde je všetko naprosto dokonalé. Vzťahy medzi ľuďmi, ovládanie remesiel, výrobky, príroda, jednoducho všetko. Je to akýsi protiklad nevyrovnaných krajín naokolo. Každý obyvateľ Samoty má svoje presne vymedzené miesto a poslanie. A každý, kto sa z tohoto systému vymyká akýmkoľvek spôsobom, musí Samotu opustiť a hľadať sám seba, svoje určenie. Až to nájde, môže sa vrráťiť. Ale percento navrátilcov je mizivé. Do skupiny tzv. nebezpečných vyvržencov sa dostáva aj mladík Lerris, ktorý odmieta všeobecnú dokonalosť, pretože v nej nevidí zmysel. Dokonalosť ho nudí. Kladie otázky, no nedostáva uspokojivé odpovede. Po výcviku v stredisku Bratstva, ovládajúceho Samotu, odchádza hľadať sám seba. Zisťuje, že jeho pravým nadaním je mágia Poriadku. Môže sa stať najmocnejším mágom, no v ceste mu stoji mág Chaosu Antonin. A tak Lerris putuje za svojím osudom, cestou stretáva ľudí, ktorí mu pomáhajú v hľadaní vlastnej identity, v pochopení nutnosti rovnováhy medzi Chaosom a Poriadkom, smerujú ho k správnemu využitiu jeho nadania.
Síce sa tu miestami veľa filozofuje, ale je to tzv. konštrukčná filozofia, pomáhajúca čitateľovi pochopiť zákony sveta, v ktorom sa pohybuje spolu s hlavným hrdinom. Naozaj je to celkom fajn príbeh, hrdina je tiež celkom sympaťák, len je mi akosi čudné, že taký mladík nemá zmysel pre romantiku putovania a stále narieka, že ho od jazdy na horskom koníkovi bolí zadok. No ale každý sme nejaký, všakáno.
A teraz by som chcela uviesť varovanie. Túto knihu si kúpte len v prípade, že máte nervy zo železa. Prečo? Nech sa páči, niekoľko konkrétnych príkladov:
str. 37: „…vytáhl hůl z jeho širokého zápěstí…“
str: 44: „…Na rozdíl od podrobnosti na tváři muže žádné pozadí nebylo zobrazeno srozumitelně…“
str.113: „…Podal jsem si ke rtům prázdný hrnek, chvilku jsem na okamžik žádnou neviděl…“
str.169: „…Ve vzdálenosti necelý loket mi před obličejem začala červeným světlem plynout moje vlastní hůl a vyzývala mě, abych odešel od kamenů. Nepodíval na pokroucené tvary…“
str.476: „…Zvuk namáhaného kamenu mi přivedl nenucené pozorování do pohybu – hodně pomalého…“
Tak toto je len zlomok z množstva prekladateľských perál v texte tejto knihy. Celú by som odporúčala uviesť v Knihomorně Ikárie s komentárom „Súdruhovia, za čo?“ Jednoducho nepochopím, ako sa tento preklad dostal na svetlo božie. Je to klasický Classický nepodarok. Pán Vladimír Novák, ktorý je autorom tohto prekladateľského skvostu, za sebou zjavne svoju prácu neprečítal, inak by ju iste nedal z rúk, čiste len z dôvodu zachovania sebaúcty. O tom, že je tu o ničom skloňovanie, že sú tu naviac nie len písmenká, ale celé slová, ani nehovorím. Meno redaktora, zodpovedného za korektúry, tu samozrejme chýba. Jediné, čo sa Cassicu na tejto knihe podarilo, je obálka. Naozaj nezvykle vkusná, dokonca ani zlatá farba sa nestiera. A tak sa v elegantnom obale skrýva ten najväčší zmätok, aký sa mi v poslednej dobe dostal do rúk. Ako vravím – kúpte si ho iba ak máte dostatočne pevné nervy a značnú fantáziu, aby ste pochopili, čo chcel vlastne autor pôvodne povedať. Alebo tí zdatnejší a jazykovo nadanejší, kúpte si originál. Tak si tento príbeh možno naozaj vychutnáte. A poviete nám ostatným, či je fakt taký dobrý, ako to tvrdia noticky na zadnej stránke obálky…