Tak sa nám trilógia Harry Harrisona a Johna Holma uzavrela, Kladivo sa stretlo s Krížom. Osud „jediného kráľa“ Severu dorazil na krížne cesty, aby sa ukázalo, čo je silnejšie – či učenie cirkví jediného Boha (židovská vierouka, kresťanstvo a islam) alebo Cesta pútnikov severu. Či zvíťazí zlo v podobe Diabla alebo Lokiho. Navýsosť originálna sága došla na koniec, ktorý… je prekvapivý aj logický zároveň. Kniha „Král a císař“ už možno nie je takou strhujúcou fantasy ako diel druhý (Cesta jediného krále), jej posolstvo a myšlienky však zašli oveľa ďalej. A je na vás, či budete hľadať akciu (ktorá ustúpila do pozadia), alebo fascináciu odpovedí na otázku „Čo keby…?“
Posledná časť trilógie sa odohráva osem rokov po deji knihy druhej. Shef je Jediným kráľom Severu, Bruno zasa rímskym cisárom. Na začiatku knihy pocítite veľmi sugestívne podaný pocit váh, ktoré sa nevedia rozhodnúť, na ktorú stranu sa prikloniť. Obe ramená sú totiž veľmi vyrovnané a stačí aj maličké ťuknutie, aby sa „ekvilibrium“ zlomilo. Rím ma viac vojakov a rytierov Rádu svätej kopije (Lanzenrittern), severania zasa ovládajú moria ťažkými loďami s vrhacími strojmi. Vtedy však prichádza zlom – do deja vstupuje Konštantinopol (ktorý hodí do hry grécky oheň) a Bagdád s Cordóbou (ktorí disponujú islámskym fanatizmom, aritmetikou a alchýmiou). A ako bonus – boh Ríg uvoľňuje z pút Lokiho. Súdny deň, alebo ak chcete Ragnarök, prichádza…
Kotlom, v ktorom sa bude variť budúci osud, sa stáva Stredomorie – od Andalúzie, cez skaly Pyrenejí, ostrovy Baleár až po samotný Rím na siedmich pahorkoch. Tadiaľto totiž vedie cesta Jediného kráľa, ktorý v putovaní za poznaním prichádza na stopu svätého grálu – po ktorom pasie aj rímsky cisár Bruno. Dvaja najmocnejší muži sa niekoľkokrát stretnú, aby sa v (gréckom) ohni zakalilo ich odhodlanie a aby sa rozhodlo o tom, kam sa osud homo sapiens stočí v „pevnom bode“. Pretože je práve čas, kedy sa v našich (skutočných) dejinách všetko pokazilo, keď nastal čas temného stredoveku – čas svätej inkvizície a križiackych výprav. Čas, kedy bolo zakázané myslieť…
Celá trilógia Kladivo a kríž je fascinujúca alternatívnym pohľadom na vierovyznanie, hnaciu silu civilizácie. Kým sa však v prvých dvoch knihách stretával len severanský polyteizmus s vierou v Krista, v záverečnej časti sa stretlo svetonázorov šesť. Germánska mytológia udrela na rímskych kresťanov, pričom na stranu kríža sa postavili aj grécki patriarchovia. Spolu s kladivom však zaútočil aj polmesiac – pričom úlohu rozhodcov zohrali židia a jedna ich svojrázna sekta. A nad tým všetkým ostalo pár pragmatických žien na čele so Svandís, dcérou Ivara Ragnarssona – ktorá tvrdila, že bohovia neexistujú a všetko zlo aj dobro pochádza z ľudí. A že aj Shefove prorocké sny sú len halucináciami zmučenej mysle…
Nuž, pravdu mali napokon všetci a nikto zároveň – a tá pravda bola, ako vždy, tam niekde vonku. Harry Harrison a John Holm utkali dokonalý gobelín s mottom „čo keby“ – a prinútili čitateľov zamyslieť sa. Na pozadí stretu armád islámu a Ríma, na bojisku, kde horel grécky oheň a udierali bojové stroje severanov – tam niekde sa zrodil nový smer pre dejiny. Občas som len otváral oči, občas znechutene vrtel hlavou, nedalo sa však odhodiť knihu a myslieť na niečo iné. Dokonalá štúdia sveta na prelome tisícročí, vykreslená na pozadí strhujúceho boja hrdinov, ktorým sa dobre držia palce, to všetko si zaslúži potlesk. Nie je to nenáročná fantasy o chlapcovi, ktorý sa stal kráľom, o to viac však poteší v dnešnej záplave donekonečna omieľaného braku. Trilógia Kladivo a kríž je z toho najlepšieho, čo u nás vyšlo a slová, ktoré kričal Kristus (a Shef) na kríži (Eloi, eloi, lema sabachtani – Bože môj, prečo si ma opustil), ostanú dlho rezonovať v duši…
Hodnotenie – 8/10 (občas priveľa filozofie na úkor deja – a snáď príliš vykonštruovaný osud grálu)
Král a císař, Harrison Harry, Holm John, alternatívna história/fantasy