Samozrejme, kým Projekt 626, neskôr známy ako Stitch, dorazil na Slovensko, vybudoval si vo svete slušnú povesť – na to, že je výtvorom Disneyovcov známych ako \„štúdiá-produkujúce-neskutočné-klišé-s-dobrou-hudbou\“. Stitch očaril svet a tak mi ani náhodou nevadilo, že sedím v kine plnom päťročných detí a teším sa rovnako ako oni. Pravda, môj zážitok bol trošku poškodený tým, že som nedostal ako detičky prívesok v tvare ušatého mimozemšťana, no toto hrôzostrašné faux pas zo strany vedenia kina som sa rozhodol blahosklonne prehliadnuť. Napokon, deti prívesok tak zaujal, že si zabudli kúpiť popcorn – čo som zhodnotil ako veľmi pozitívny fakt…
Hneď intro filmu diváka prekvapí – je totiž poriadne odlišné od disneyovských tradícií. Líši sa originalitou a množstvom drobných narážok, ktoré sú síce určené skôr dospelým divákom, ale aj deti čo to pochytia. Hlavne ak videli Hviezdne vojny. Scéna, v ktorej Galaktický senát odsudzuje smrtiaci Projekt 626 do vyhnanstva, je veľmi pôvabnou frčkou do klonovaného nosa Georgea Lucasa. No bránica sa ani nestihne spamätať a šialeným doktorom Jumbom stvorená zbraň (to ušaté stvorenie na obrázkoch) uniká z pasce a aj so zničenou raketou dopadá na barbarskú planétu, ktorá Vesmíru slúži ako rezervácia pre komáre, ktorým hrozí vyhynutie. Projekt 626, neskôr nazvaný Stitchom, dopadá na planétu, ktorú mierne inteligentná potrava pre komáre nazvala Zemou…
Stitch teda dopadol na Zem, konkrétne na malý havajský ostrovček, kde sa zhodou okolností priplietol do života malej Lilo. Dievčatko, ktoré si myslelo, že ho nikto nemá rád, dostalo \„psíka\“ prenasledovaného vojenskou silou Galaxie. Projekt 626 s aktivovaným deštrukčným programom narazil na nemenej zdatného protivníka, pretože zvládnuť maličkú Lilo nebolo ani pred Stitchovym príchodom ľahké. Nuž, pred autorom scenára klobúk dolu. Chris Sanders síce čo-to dokázal aj predtým (napísal pôvabný príbeh Mulan), ale až Stitch z neho dostal všetko, čo divák v takomto filme hľadá. Originálnu zápletku, mierne exotické prostredie, tonu originálnych gagov a dokonca aj morálne ponaučenie, na ktoré deti nezabudnú.
Stitchova ústredná myšlienka síce nie je pôvodná, ale jej podanie má o tisíc percent vyššiu účinnosť ako to isté v bledomodrom á la Čierny jastrab zostrelený alebo Údolie tieňov. Pointou je totiž \„rodina, ktorá znamená to, že nikoho nikdy neopustíme\“ a tento fakt si v dnešnom svete egoistických dravcov zaslúži zvýrazniť. Projekt 626, ktorý sa v spoločnosti Lilo a jej sestry Nani (rodičia im zahynuli pri autonehode) učí, čo znamená mať niekoho rád, je výborným príkladom, ktorý maličkých divákov naučí, aké je dôležité starať sa o niekoho…
Ale, aby som len nemudroval – Lilo a Stitch je predovšetkým originálna komédia. Stavia na pôsobivej zápletke a vďaka nej hádže malú Havajčanku a jej \„psíka\“ do situácií, ktoré vám trhajú bránicu. Nani sa totiž snaží za každú cenu presvedčiť pána zo sociálky (Mr. Cobra Bubbles – ten veľký černoch na obrázku), že sa dokáže o sestru postarať, v čom jej Projekt 626 úspešne bráni. Stitch sa totiž pod vplyvom Lilo mení, ale ide to veľmi pomaly a metóda pokus-omyl vedie veľmi často k zničeným budovám a omylom prehltnutým mimozemšťanom. Na ostrovčeku po dlhom čase znova vybuchuje sopka a buďte si istí, že drobný ušatec s nevinným výrazom v tvári nie je ďaleko…
Lilo a Stitch sú ešte o drobný krôčik ďalej než Príšerky a.s. a vyrovnajú sa samotnému Ogrovi s vrstvami. A ak by u nás tento rok nemal premiéru Pán prsteňov, mal by som jasného kandidáta na film roka. A v oblasti komédií je u mňa prvým rozhodne. Ak neveríte, choďte sa na príbeh Projektu 626 pozrieť a počkajte si na záverečnú scénu. Detičky to možno nepochopili, ale moja bránica mala veľmi silný záchvat…
Hodnotenie – 10/10
Lilo a Stitch, réžia Chris Sanders, Dean Deblois, 2002