Majipoorskú trilógiu Roberta Silverberga vydalo vydavateľstvo Classic v roku 1996. Skúšali vtedy edíciu kníh na kvalitnom papieri a v tvrdej väzbe… a nevyšlo im to. Hlavným dôvodom (podľa mňa) bola cena takéhoto vydania – každá kniha stála na tú dobu nekresťanských 230 korún. Vďaka tomuto „úžasnému“ obchodnému ťahu bola aj mimoriadne kvalitná a vo svete úspešná Majipoorská trilógia odsúdená na osud ležiaku. Dnes už takáto cena nikoho neohromí… neohromila ani mňa a tak som mal tú česť stráviť pár hodín s Valentinom, Vládcom a neskôr Pontifexom gigantickej planéty Majipoor. A som rád.
Aj keď sa kniha tvári skoro ako fantasy cyklus a sprevádza ju tradičná mapka, je to čistá vedecká fantastika. Dej sa odohráva na obrovskej planéte Majipoor, obývanej dvadsiatiatimi miliardami tvorov – prisťahovalcov z vesmíru (desiatky cudzích rás – aj ľudí) a pôvodných obyvateľov – Metamorfov, schopných napodobňovať fyzický vzhľad iných bytostí. Planéta nemá dostatok kovov, veda pomaly upadá a degeneruje… a to všetko, spolu s rozmanitými prírodnými podmienkami gigantickej planéty, poskytuje spisovateľovej fantázii nekonečné možnosti. A keď si k tomuto prirátate zručnosť Roberta Silverberga, musí vám byť jasné, že v týchto knihách nemá miesto nuda. Je to asi 1000 strán veľkého formátu (tri knihy) – nadupaných nápadmi, zápletkami a akciou.
Trilógia bola česky vydaná dosť podivne, nechronologicky – doporučujem vám preto nasledujúci postup pri čítaní:
Majipoorské kroniky. Toto je zbierka poviedok z Majipooru; podľa mňa Silverberg v najlepšej forme. Nápad strieda nápad, všetko to je o ľuďoch a pre ľudí, smejete sa aj plačete – a kráľovsky sa bavíte. Poviedky sú vlastne zážitkami chlapca Hissuna, ktorý si v Registri Duší prezerá (prežíva) záznamy spomienok dávno mŕtvych (ale i živých) ľudí v tisícročnej histórii osídlenia Majipooru. Dostanete možnosť zažiť milostný vzťah dvoch úplne cudzích rás, pocítite úžas zlodejky v tridsať miliónovom meste Ni-Nimoy – zlodejky, ktorá sa stane vojvodkyňou a zistíte, čo je to skutočná xenofóbia (v tropickom pralese, kde sa Maliar Duší stretne s Metamorfom – či skôr s Metamorfkou :) Celé je to majstrovsky vypointované a krásne poetické… a dá vám to základ pre ďalšie dve knihy.
Hrad Lorda Valentina. Valentin je sympatický mladý muž, najvyšší Vládca planéty, ktorý nastúpil na trón po svojom bratovi, ktorý tragicky zahynul. Kým sa však stihne rozhliadnuť na tróne, intriga nepriateľov ho zbaví pamäte a premiestni do cudzieho tela. Jeho telo zaujme uzurpátor a chudáka Valentina zanechá desiatky tisícok kilometrov od jeho Hradu. Stratený Valentin sa pridá k tlupe komediantov, žonglérov – a je len na ňom, ako si obnoví spomienky a prežongluje sa späť na trón. Aj keď sa mu vládnuť nechce, musí tak urobiť, pretože uzurpátor ničí tisícročnú prosperitu Majipooru. Je to pútavé a strhujúco napísané. Postavy sú vynikajúce. Valentin je krásne poetický, telom aj dušou, je taký naivne kladný – nedá sa, aby mu človek nedržal palce. Žongléri sú drsní ale priateľskí – a každý z nich je osobnosť. Všetci okolo Valentina sú pre dej potrební, každý z nich si svojich pár strán príbehu nájde. Žiadne hluché miesta.
Valentin Pontifex. Finále trilógie. Boj s nepriateľom vrcholí. Valentin spoznáva pravé pozadie svojho boja o trón a všetky (aj drobučké) informácie dostávajú to správne miesto. Odhaľuje sa (takmer) mystické dedičstvo planéty, jej pôvodných obyvateľov a všetci hľadajú možnosť budúceho spolužitia. Niektorí na to idú zbraňami, niektorí ľsťou – Valentin kombináciou oboch a ohromnou láskou k životu. Samozrejme, ako v každom dobrom príbehu, aj tu dobro víťazí – ale aj tu sa musí zaplatiť za to cena. Valentin s priateľmi víťazí, ale život ide ďalej…
Ak by som trilógiu mal k niečomu prirovnať, tak najskôr k farebnému gejzíru fantázie Rogera Zelazneho. Majipoor je trošku podobný Amberu – nie však dejom ani postavami, skôr spôsobom rozprávania, či vzťahom postáv k príbehu. Je to taká krásna rozprávka pre dospelých. Akcia, nápady, zápletky, intrigy, láska, humor a kopa iných, pre kvalitný príbeh nutných ingrediencií.
Skrátka, je to výborné… skúste si Valentinove príbehy pohľadať niekde na zaprášených policiach kníhkupectiev či antikvariátov.
P.S.: Každá kniha je úplne samostatná – ak chcete len jednu, voľte Majipoorské kroniky.
P.P.S.: A nenechajte sa zmiasť príšernou obálkou… veď viete, Classic!