 |
Najprv zlá správa. Fantázia sa definitívne zmenila na štvrťročník, v roku 2001 vyšli štyri čísla a dvadsaťtrojka s podtitulom 3/2002, ktorá vyšla práve teraz, to už len potvrdzuje. Na druhej strane, ani Živel nevychádza častejšie a nevadí to. A klesajúcu periodicitu vyvažuje jediný slovenský magazín o fantastike rozsahom a obsahom – takže nie je prečo plakať. Kvalita s klesajúcim počtom čísel na rok neutrpela, skôr naopak, a s portálom Fantázia OnLine môže časopis pokojne prehlásiť, že je aj dostatočne aktuálny. Všetci by sme sa iste potešili Fantázii ako týždenníku, ale buďme realisti…
Témou dvadsaťtrojky je Mars – prevažná časť obsahu je venovaná práve červenej planéte a bohu vojny. Okrem marťanskej kroniky tu samozrejme nájdeme aj pravidelné rubriky ako filmové a knižné recenzie, obnovenú Hrmavicu či reportáže z conov, obsah časopisu však jednoznačne určuje farba železitého piesku. Samozrejme, rozhovor s najsympatickejším Hitlerom v dejinách (Michael Sheard – viď Istrocon HP 2002) nie je nezaujímavý, rovnako ako úryvok z knihy Terryho Pratchetta Iba ty môžeš zachrániť ľudstvo, no o tejto Fantázii sa aj tak bude hovoriť ako o tej marťanskej.
Kým sa ale dostanem k Marsu, zastavím sa na chvíľu pri pokračovaní skvelej prednášky Gustáva Murína Ako bohovia. Je to znova jeden z vrcholov čísla, fundovaná analýza budúcnosti homo sapiens – z pohľadu skôr vedeckej ako fantastickej biológie – a je to znova mrazivý pohľad na to, ako sa človek pletie do cesty Evolúcii. Problematiku asistovanej reprodukcie a designu detí podal pán Murín s ľahkosťou publicistu, jeho pôvodné povolanie biológa sa však nezaprelo. Chladné fakty, náčrty trendov, cynicky reálne komentáre – už sa teším na tretie pokračovanie o eugenike.
Ale späť na Mars. Tému otvára výborný článok o červenej planéte v literatúre, siahajúci od Vernea (Hector Servadac), cez Burroughsa a Bradburyho až po Robinsona a marťanskú alegóriu Alexeja Nikolajeviča Tolstého – Aelita. Článok síce nie je zďaleka vyčerpávajúci (čo priznávajú aj autori), ale vyberá z literatúry všetky dôležité pohľady na Mars – od naivne dobrodružného (Burroughs), cez poetický (Bradbury) až po chladne reálny (Robinson).
Otvorenú tému prvotriedne rozvinula poviedka Kevina Andersona: Človek, Marťan – Jednotka, Dvojka, Trojka. Anderson, u nás známy ako spoluautor predohier k Dune, využil Mars ako vhodnú kulisu pre analýzu toho, čo z homo sapiens spravilo pánov prírody. Text je výborne preložený a dýcha z neho skutočná atmosféra chladnej púšte.
Nasledujúce poviedky z domácej pôdy na tom tak dobre nie sú, ale nie je to nič fatálne. Pravda, moje poradie bojovníkov o marťanskú Tisícku by bolo poriadne odlišné, ale každý máme iný vkus. Skvelý text Michala Spádu \„Ako čln na temných vodách\“ (v budúcej Fantázii) nezabodoval u poroty až tak dobre ako u mňa a predbehli ho poviedky Michala Jedináka (Sen o návrate), Andreja Tusičišného (Obrátená tvár času – tiež v budúcej Fantázii) a Michala Sedlára (Mars superliga). Pravdupovediac, bol som výsledným hodnotením súťaže poriadne zmätený, no… Někdo holky, jiný vdolky. Sen o návrate je trošku patetická pocta Bradburyho Kronikám a Mars superliga zasa na názve postavená akčná hračka – z môjho pohľadu nič výnimočné, ale dobre čitateľné.
Poslední tango v Londýně sestier Lukačovičových je opäť o ich zamilovanej téme – nadľudských bytostiach v ľudskom svete. Tentoraz ma prekvapili gaimanovskou atmosférou (doslova, podobnosť s Nikdykde je až podozrivá), no trocha ma sklamal koniec. Po zaujímavom úvode, kde si nadbytosť prezerá reálny svet (londýnske metro), bolo finále pod taktovou rudého Marta trocha… neisté? Ale zaujímavé, to je bez debaty.
Ostatné dve poviedky ma tiež prekvapili – ale skôr v negatívnom zmysle. Lesť Martiny Vytykačovej je príjemnou variáciou na Zaklínača, no chcelo by to ešte poriadny kus redakčných zásahov. Do jej fantasy sveta sa nehodí pojem exorcista, ak už nechcela použiť slovo zaklínač (pretože ide o zaklínača), mohla hrdinu nazvať aspoň Vyháňačom. Alebo tak nejako. Neustále opakovanie latinského pojmu rušilo. A rušila ma aj stavba textu – bez odlíšených prechodov zo scény do scény som často nevedel, o koho práve ide. Najmä ak tam boli exorcisti nakoniec traja…
No a poviedka finálna, znova z prostredia Marsu, ma prekvapila úplne. Text Tona Stiffela \„Smietka si a v popol sa obrátiš\“ je dobrý, to áno. Tono využil celý seriál o vesmírnych pohonoch na tomto servri, no… Množstvo chýbajúcich čiarok v občas prikomplikovaných súvetiach mi pokazilo zážitok. Mal som dojem, akoby bola poviedka napísaná (či dodaná do časopisu) na poslednú chvíľu – a nikto nespravil korektúry. Vo Fantázii takéto neupravené texty nezvyknú byť – tento ma preto veľmi prekvapil. Nuž čo, stalo sa. Poviedka je to ale dobrá (aj keď pripomína moju prvotinu spred desiatich rokov :-) a ak nie ste natoľko citliví na detaily ako ja, rozhodne si príbeh o poslednom človeku na Marse vychutnáte…
Nuž tak. Marťanská Fantázia je bez debaty poctivým kusom roboty – drobné výhrady sa týkajú zhruba štyroch strán z osemdesiatich. Zvyšok tvorí zaujímavý, zábavný a hutný obsah v desiatkach článkov na desiatkach strán. K vyššie spomínaným záležitostiam si ešte prirátajte rozhovory, perličky zo sveta, skvelé ilustrácie, zamyslenia a vtipy – Fantázia rozhodne JE skvelý časopis.