Jack McDevitt sa u nás predstavil výborným románom Motory Boha o výprave na jednu zvláštnu planétu plnú obrovských tajomných sôch. Po dvoch rokoch sa znova stretávame z dielom tohto, kritikou aj čitateľmi, uznávaného autora. Tentoraz to však nie je hard SF, ale katastrofická SF. McDevitt na ploche takmer päťsto strán rozohrá osudy mnohých postáv, ale tej päťstej strany sa dožijú len niektoré a môžem rovno napísať, že na začiatku sa absolútne nedá určiť ktoré to budú, nech by ste skúšali akékoľvek špekulácie.
Kolmo k rovine disku slnečnej sústavy prilieta neznáma kométa. Nie je to však obyčajná kométa. Jej rýchlosť je desaťkrát väčšia, ako to u bežných komét v slnečnej sústave býva a aj jej veľkosť a zloženie sú celkom atypické. Jej najväčším záporom je ale to, že križuje dráhu nášho starého vesmírneho súpútnika Mesiaca. Niekto si možno povie, že ešte šťastie, že to nie je priamo Zem. Ale nič nie je také ružové, ako sa zdá.
Američania postavili na Mesiaci veľkú medzinárodnú základňu a práve počas jej otvorenia sa objaví kométa. Zdá sa im nespravodlivé, že majú prísť o toľko preinvestovaných miliónov, ale neskôr pochopia, že strata základne je len banalita oproti stratám, ktoré ich postihnú neskôr.
Autor vie písať dialógy a aj to v plnej miere využíva. Postavy sa však nikdy nezhovárajú samoúčelne, ale každý rozhovor má svoj význam a miesto. Mnoho dialógov je príjemne dynamických, takže dej si udržuje svižné tempo až po poslednú stranu. McDevitt urobil aj veľmi hlbokú, realistickú a citlivú sondu do vzťahov vo vládnom aparáte a byrokratickom mechanizme Ameriky. Na malom priestore vykreslil klady, ale hlavne zápory a nedokonalosť.
Dej sa rozbieha pozvoľna, občas zakolíše, ale keď naberie celkom solídne tempo, už ho nestráca. Záchrana osadenstva Mesačnej základne sa časom mení na záchranu holých životov a dosledky kolízie kométy s Mesiacom sú nakoniec ešte horšie, ako tie najpesimistickejšie predpovede vedcov, ktorých aj tak spočiatku nikto nebral vážne. Obete na životov prekračujú desiatky miliónov a nebezpečenstvo nebude tak rýchlo zažehnané. Postavy, ktoré si relatívne obľúbite umierajú a tie, o ktorých by ste možno najmenej povedali prežívajú. Všetko je nakoniec celkom inak ako by ste čakali (a ako mnohí v knihe predpovedali).
Druhou veľkou prednosťou u McDevitta po dialóg sú veľmi realistické opisy kulís, scenérii a pozadia a taktiež popis situácií, katastrôf a katakliziem. Evidentne mu nechýbajú odborné znalosti z mnohých smerov a oborov. Musím bohužiaľ povedať, že tým sa veľa autorov hard či klasickej SF nevyznačuje.
Mnohokrát počas čítania knihy ma prepadol desivý pocit, že ak by sa niečo podobné stalo, pravdepodobne by to prebiehalo asi veľmi podobne a vôbec nikde nie je napísané, že sa to nemôže stať. Dokonca ešte v priebehu nášho života. Vesmír je predsa chladný, neživý a nevypočítateľný.
Redakčná práca je na odvedená dobre, nepostrehol som žiadne výraznejšie chyby. Celkom dobrá a s dejom korešpondujúca jej aj obálka, ktorá pritiahne pozornosť nejedného oka.
Nie som veľký nadšenec katastrofických SF, ale McDevittov Pád Mesiaca je brilantný román, ktorý ma znepokojil, no určite nie nízkou kvalitou. Nemal by chýbať v knižnici nielen vyznavačov katastrofických príbehov.
8/10
Preklad: Petr Kotrle
Autor obálky: John Ennis, via Thomas Schlück Agency
Prevedenie: Brož
Počet strán: 592
Rozmer: 115 X 165