Milý Miles (Lois McMaster Bujoldová: Hranice nekonečna, Anton Stiffel: 8/10)

Ak sa vám páčia príhody Milesa Vorkosigana, nenachajte si ujsť túto poviedkovú zbierku.

Príhody nadmieru inteligentného aj keď fyzicky trochu indisponovaného Milesa Vorkosigana od Lois McMaster Bujoldovej zaujali čitateľov už pri prvej poviedke, ktorá sa objavila v Ikarii pred pár rokmi. Talpressáci si ako správni obchodníci tento záujem všimli a pustili sa do vydávania románov s jeho dobrodružstvami. Pravdepodobne sa im to aj vypláca, pretože nedávno sa na pultoch kníhkupectiev objavila už štvrtá knižka. Tentoraz však nejde o román nadväzujúci na predchádzajúce diely, ale o tri samostatné novely, ktoré sú volne poprepájané akousi spomienkovou medzipoviedkou z nemocničného lôžka.

V prvej novele s názvom „Smútočné hory" sa z Milesom dostaneme do nehostinného a nepriateľského zapadákova v barrayarských horách, kde má na základe poverenia svojho otca, lorda Vorkosigana, vyšetriť vraždu a v prípade nutnosti stať sa aj sudcom a vykonávateľom rozsudku. Je to neľahká úloha, zvlášť pre novopečeného absolventa cisárskej vojenskej akadémie, ktorého sny a túžby sú na míle vzdialené zablateným cestám, močiarom a zelenej divočine barrayarského vidieka. Miles by však nebol Miles, keby sa nesnažil čo najelegantnejšie vybŕdnuť z tejto situácie. Aj keď je spočiatku faktov o prípade vraždy málo a na vidieku vládne odsúdenie a predpojatosť, Miles svojou inteligenciou a bravúrnou dedukciou postupne rozmotáva klbko nejasností, klamstiev a falošných dôkazov. K zmene postoja vidiečanov voči starým a barbarským barrayarským tradíciám a vlastne aj voči Milesovi samotnému prispieva významnou mierou aj Milesova dobrosrdečnosť a jemný humor skoro v každej situácii, dokonca aj keď mu ide o krk. Vyšetrovanie má nakoniec prekvapivý koniec, celkom iný, ako by mnohí očakávali. Aký, to si už každý, kto má záujem, musí prečítať sám.

Ďalšia novela, „Labyrint", bude už asi mnohým známa. Je to práve tá, ktorá vyšla pred časom v Ikarii a ktorá sa spomína aj v úvode tejto recenzie. Verím však, že sa ešte nájde aj pár takých, ktorý ju nečítali. V tomto príbehu Miles podnikne misiu na Jackson, čo je v galaxii vyhlásený pelech zločincov a falošných hráčov. Spočiatku úplne jednoduchá obchodná transakcia sa zvrhne na boj o holé prežitie. Miles má tú smolu, že sa práve dostane doprostred konfliktu medzi súperiacimi a vládnucimi klanmi. V hre sú tajomné zbrane a úžasné biotechnológie. Autorka v tejto novele nezabudla ani na Milesov milostný život, aj keď to znova nebude žiadna klasika, ale takmer absurdita s klasickou dávkou humoru. Ako a či sa vôbec Milesovi podarí misiu zavŕšiť si v tejto časti, ktorej nechýba spád a poriadna porcia napätia, musíte prečítať sami.

Posledná novela „Hranice nekončna", podľa ktorej je pomenovaná aj kniha sa mi páčila najviac. Popisuje Milesovo uväznenie v tábore pre vojnových zajatcov a peklo, aké môže v takýchto táboroch vládnuť. Miles sa ocitá v smrteľnom nebezpečenstve častejšie a intenzívnejšie, ako v hociktorých iných predchádzajúcich dobrodružstvách. V tábore vládne úpadok a degradácia a Miles musí vynaložiť všetok svoj um vinikajúceho stratéga, aby tento proces aspoň s časti zvrátil. Mnohé scény sú popísane príjemne realisticky a naturalisticky. Bujoldová sa neschováva za neutrálne výrazy ani za klišé. Koniec tohto Milesovho šialeného dobrodružstva bol prekvapením aj pre mňa.

Bujoldovej sa prostredníctvom Milesa darí názorne čitateľom predvádzať základne lekcie taktiky a stratégie a to hlavne, že rozum môže vždy zvíťaziť nad hrubou silou. Obálka od Martiny Pilcerovej je znova veľmi vydarená a korešponduje s duchom knihy, len mám trochu pocit, že Miles je na nej nejaký iný (rozumej iné črty tváre), ako na predchádzajúcich obálkach. No možno už dospieva.

Teším sa už na ďalšie Milesove dobrodružstvá a lekcie stratégie.

8/10


Lois McMaster Bujoldová: Hranice nekonečna, orig. Borders of Infinity, Talpress 2002, prekl. Hana Volejníková, obál. Martina Pilcerová, 333 str., 309,– Sk &nbsp Juraj MadMaxon


6. mája 2002
Anton Stiffel