Prvý diel rozsiahlej fantazy trilógie, porovnávanej s cyklami Terryho Goodkinda a Roberta Jordana sa v prevažnej miere sústreďuje na vykreslenie osudov trojice hlavných protagonistov.
Sú to: Rapsodia – podmanivá kráska, prostitútka, obdarená schopnosťou spevom pomenúvať veci. Počas putovania v strede zeme prejde očistným plameňom, znovuspannie a opeknie tak, že sa na ňu muži nemôžu dívať bez nepríjemného tlaku na nohavice v rozkroku (mali by prejsť na tógy). Moc svojej krásy si neuvedomuje – domnieva sa, že rozruch vyvolaný jej prítomnosťou je vyvolaný čímsi odpudivým. Poznávacie znamenie – zbožňuje deti.
Achmed – vrah s tajomnou minulosťou, prenasledovaný démonom, ktorý pozná jeho pravé meno – dokiaľ ho Rapsodia nezmení, spolu s osudom nositeľa. Love story sa nekoná – Achmed má –zrejme kvôli vystupňovaniu kontrastu – znetvorenú tvár a autorke je evidentne ľúto prihrať Rapsódii takéhoto sexuálneho partnera.
A dobrácky hromotĺk Grunthor. Hrdinovia majú jedno spoločné – všetci sú miešanci. . Keď sa zhruba v polovici knižky pridáva k družine zlodejka Jo, máme fantazy družinu ako vyšitú.
Takže. Putuje. Sa. Okolo koreňov stromu sveta naprieč celou planétou, pričom dochádza i k presunu v čase. Potom sa putuje zasa, lenže v novom svete. Pomaličky, komótne sa presúvame krajinou od usadlosti k usadlosti, spoznávame jej dejiny, obyvateľov, i osudy tajomných magických predmetov. Miestami máte pocit, že ste na prehliadke múzea. Obzeráte si exponát za exponátom. Jeden vás zaujme viac, iný menej, niektoré vás doslova uchvátia, sled niektorých vyznieva monotónne. A kráčate ďalej. Až na koniec, respektíve tesne pred koniec, pretože tam sa už neputuje, ale buduje – z kmeňov divých Firbolgov organizovaný štát.
Okrem príbehu putovania družiny, viazaného na osobné ambície jednotlivých členov pred nami postupne vyrastá druhý dejový plán, zachytávajúci osudy sveta ako celku s hŕbou rozmanitých presunov, odchodov a príchodov, rozkvetu a úpadku ríš. Fungovanie tohto zložitého mechanizmu je ohrozené. Kdesi v pozadí spriada intrigy po krvi detí žízniaci Rakšas. Našťastie, družina nezaháľa. Rapsodia, sprevádzaná tajomným tiežmiešancom Ashom, odchádza, aby odovzdal vrátila drakom ich majetok. Je však zrejmé, že pôjde o oveľa, oveľa viac. Ako takmer vždy. O záchranu sveta. V texte rušivo pôsobí autorkino zmätené narábanie s pojmom národ- rasa-plemeno. Grunthor a Achmed sú napoly Firbolgoia, Rapsódia napoly Lirinka. Okrem týchto dvoch národov (prvý z nich tak trocha pripomína trollov, druhý elfov) sa stretávame s názvami ako sú Dhraciani či Cymriani – no a napokon sa dozvedáme, že ľudia neznášajú Firbolgov, nerozumejú Lirinom a Dhracianom a… Zrazu nie je jasné, kedy veľké písmeno označuje národ v rámci \„ľudstva\“ a kedy odlišnú rasu. Príbeh sa nečíta zle – ak máte čas, trpezlivosť a zmysel pre pokojné, nenáhlivé odvíjanie deja. Autorka otrocky sleduje postavy pri každom pohybe, takže onedlho viete, ako sa kto tvári pri jedle, počas spánku, za jazdy na koni – nie však pri súloži. Sex sa v knihe, s výnimkou prológu nevyskytuje. Rapsodiina púť je akousi cestou za ním. Intenzívny telesný zážitok z prvých stránok môže naplniť len keď sa vlákna v strihači času opäť spoja, Emily nájde svojho Gwydiona a Rapsódia ? Počkajte si na druhú časť.
Miloš Ferko 6/10
Elizabeth Haydonová, Rapsodie, Praha Triton 2002 preklad Jana Radková, 648s., 449 sk.