Zem budúcnosti, čas, kedy srdce môžeš vymeniť si ako baterky. Hlavný hrdina, lekár Eric slúži ako „montér večného tela Virgila Ackermana. Jeho manželka Kathy sa stará o Ackermanovu nesmrteľnosť po duševnej stránke – na základe špičkových historických výskumov mu umožňuje návrat do čias jeho mladosti (nie zlý spôsob ako v budúcnosti zdôvodniť existenciu historických ústavov milionárom). Úspechy v zamestnaní však partnerom nedokážu zastrieť nesporné vädnutie vzťahu. Protagonisti však príliš mnoho času na riešenie súkromných problémov nemajú. Zem okrajová to provincia Galaxie, totiž po boku vznešeného plemena jej humanoidných vládcov, Starcov, poslušne bojuje proti hmyzoidným reegom. Požiadavky mocného spojenca sa stupňujú, a tak sa vodca pozemských politikov, Gino Molinari rozhodne na konferencii zomrieť…
Všetko je však inak, pretože na scénu sa vkráda prudko návyková droga, posúvajúca svojich užívateľov v čase a medzi alternatívnymi svetmi. Starci sa drogu snažia použiť ako prostriedok vydierania, Kathy a Eric sa dostanú do jej područia, Gino Molinari však látku dávno využíva vo svoj prospech. Politik putujúci vlastnými telami používa choroby ako nátlakovú formu diplomacie. Vysvitá, že nie reegovia, ale Starci sú hrozbou, ktorej by svet podľahol – a v niektorej z nespočetných alternatív aj podľahol – avšak je tu ešte Eric, ktorého droga premiestňuje nie do minulosti, ale do budúcnosti, takže… Zvyšok nepointy a atmosféry presvedčivo podaných halucinačných vzťahov drogovo závislých, rozmarne škriepnych automatických taxíkov, v prostredí ľahostajných veľkomiest, pesimizmu a úsečnosti majstrovských dialógov, aktéri ktorých si občas vstupujú nie do vedomia, ale i svedomia, si už vychutnajte sami.
Dick je aj v tejto knižke posadnutý problematikou času, jeho postavy ním stratene blúdia. pričom túžia nájsť ten svoj idylický, plný dôverne známych detailov. Práve tu korení i snaha Virgila Ackermana vracať sa do svojej mladosti, do času s jasne zadefinovanou príchuťou, času protichodného uniformite tu a tam pozmenených alternatív, v ktorých sa túla pod vplyvom drogy Eric či časov umelého predĺženia časov navyše a z diaľky, časov, v ktorých si nedokážeme vychutnať malinovku či limonádu za šesták. Dickov román nás nasmerúva na cestu ustavičného úniku pred prázdnom do nrzmanipulovateľnej istoty konkrétnych cecí a spomienok. Väčšmi než strach pred úkladmi x-tých diktatúr však mrazí strach človeka-autora zo seba samého.