 |
Znečistenie atmosféry, kyslé dažde a skleníkový efekt nie sú v sci-fi raritou. U nás si môžete spomenúť napríklad na Prekliatu planétu Jozefa Žarnaya (1977). Spravidla ide o postkatastrofické príbehy, ale znečisťovateľom ovzdušia sa možno predsa len vylepší imidž. Britský tím z Open univerzity nedávno publikoval štúdiu, podľa ktorý môže smog ohrozenie skleníkovým efektom paradoxne znižovať. Ale zasa nie všade. Smog produkovaný priemyselnými centrami obsahuje množstvo CO2, ktorý je jedným z hlavných obvinených v kauze Skleník. Ale keďže filtre na komínoch fungujú iba počas certifikačných skúšok, do ovzdušia sa dostáva aj kadečo iné a dážď, čo následne spadne, býva akomak štipľavejší. A v tom je práve háčik. Ďalším obvineným skleníkotvorcom je totiž metán, ktorý teplo odráža ešte viac ako v médiách prepieraný oxid uhličitý. Najväčšími producentmi metánu sú ázijské ryžové polia (naše kravičky až toľko neprdia), ktoré sú zároveň blízko najviac smogom znečistených oblastí na svete. Špina nad fabrikami, ktoré zaplavujú svojou produkciou celý svet, je taká silná, že dažde nad ryžovými poliami bývajú čoraz kyslejšie. No a britskí vedci odhalili, že kyslé dažde znižuju produkciu metánu na ryžových poliach a nejde pritom o zanedbateľné hodnoty. Bez smogu by teda mohlo byť o dosť teplejšie, než je.
Samozrejme, zaujímavé to je, ale využiť tento výskum možno akurát v čínskom píár. Ďalšie znečisťovanie atmosféry určite zvýši aj kyslosť dažďov a spolu s metánom môžu prehánky zlikvidovať aj samotnú ryžu. A to by si už hostitelia Olympiády za slamák nestrčili. Súčasná krehká rovnováha smog-metán je podobná situácii, kedy by sme my zaštopľovali naším kravám zadky. Na chvíľu to plyny zadrží, ale o to väčší hukot príde potom :)
Spracované podľa New Scientist
Foto: © Atanas Atanasov