Nejde len o počítače

Punk Fiction /zostavil Antonín K.K.Kudláč/, Praha Ikaros 2004

Osem próz zborníka edície Ikaros tentoraz mapuje žánrovú oblasť vymedzenú kyberpunkom, steampunkom, politpunkom či splatterpunkom.

Klasický cyberpunk v knižke reprezentuje jeden z jeho najvýraznejších predstaviteľov v českej literatúre vôbec – Jiří W. Procházka. Drsný svet a jazyk blízkej, no milosrdne bližšie neurčenej skutočnosti, prelínanie realít, irealít a virtualít, hutné opisy, nával akcie, krutý sentiment, simulácie golemov a antihappyand. Lahôdka po a pri ktorej vás striasa.

Vzdorný pesimizmus a tendenciu k otvoreným koncom nájdeme tiež v poviedke Jakuba Maceka. Oproti Procházkovi je v tomto texte výraznejšie prítomný sociálny akcent.

Miroslav Žamboch kombinuje cyberpunk s postupmi detektívky. Dezilúziu koncoviek Procházku a Maceka tu (pravdepodobne v nadväznosti na konvencie vyššie zmieneného žánra) nahrádza ilúzia v rámci ktorej je jednotlivec schopný pokoriť mašinériu; víťazstvo „dobra nad zlom“ aj napriek premyslenému logickému zdôvodneniu vyznieva skôr rozprávkovo. Žamboch sa pokúsil prelomiť schému stereotypnej ponurosti vyvrcholení cyberpunku či drsnej školy, pričom však nedocenil tlak prostredia a vzťahov, ktoré k takémuto finále autora a jeho hrdinov tlačia s takmer železnou nevyhnutnosťou. Hutne vyrozprávaný, zovretý útvar však opäť poteší milovníkov akcie a kvalitnej dobrodružnej literatúry.

Silný hrdina víťazí nad komplotom mocných aj v príbehu Vlada Ríšu. Pocit neskutočnosti a rozprávkova tu podľa môjho názoru prekročil hranicu smerom k naivite a nadmernému zjednodušeniu. Vďaka snahe mladého hrdinu sú potrestaní čelní predstavitelia obrovského koncernu…Nuž, cítil som sa…presne ako pri čítaní Ungerovho westernu Sám proti mocným alebo pri pozeraní sa na film Ak sa nahneváme, budeme zlí, v ktorom to Bud a Terence pekelne natreli motorkárom, mafii i všetkým kartelom. Nepresvedčili ma ani plasticky zachytené postavy /Mastňák/ a živý dialóg.

Úskaliu zjednodušenia sa zdvorilo, jednoducho a elegantne dokázal vyhnúť Filip Gottfrid. Jeho príbeh sa odvíja v postkatastro­fickom prostredí s redukovanou sociálnou štruktúrou, v rámci ktorej westernová schéma funguje dokonale. Bizarné miešanie časopriestoru umocňuje pôvabná rekvizita parného vlaku (žánrovo teda ide o postkatastrofický steampunk) – nuž a v príbehu nejde o naftu, doláre či trhy, ale o vedomosti a knihy. Navyše sa konečne a na rovinu dozvieme koľko predností majú v porovnaní s „modernými informačným,i techno­lógiami“.

Príjemne staromilský tón na nás zavanie tiež z poviedky Leonarda Medeka Punkva; svojráznej to variácie na všemožné druhy literatúry, ktoré majú v koncovke punk. Súperom hrdinu v texte je síce nadprirodzený netvor temnoty, prostredie Prahy blízkej budúcnosti spolu s drsným koncom však navodzuje atmosféru žánra antológie pomerne autenticky. Napriek tomu, že hlavný hrdina neverí informáciám z internetu, vyhýba sa mobilom a slovko punk sa v autorských prehovoroch ako i v názve stáva predmetom šibalskej jazykohry.

Text Petry Neomillnerovej sa vyhýba akémukoľvek staromilstvu i zjednodušeniam vyhýba. A pritom autorka mala dostatok možností… Príbeh sa odvíja na vesmírnej stanici, teda v prostredí, kde by vzťahy mali – mohli byť jednoduchšie, lenže to by ich autorka nesmela sledovať kombinovaním pohľadu vyšetrovateľa a prostitútky. Neomillnerová aj napriek profesnému zaradeniu svojich postáv rezignuje na schému detektívky. Nerieši, ale zamotáva do krutého labyrintu sebairónie – v ktorom navyše treba žiť.

Napokon próza Jiřího Pavlovského reprezentuje v knižke živel humoru. Svižná paródia na cyberpunk nám plasticky približuje dušu úbohého tínedžera polovice 21. storočia, trýzneného nič nechápúcimi odpornou počítačovou vášňou posadnutými rodičmi. Pavlovský v tomto texte preukázal vskutku nebývalú schopnosť nadhľadu – jeho paródia preto nie je len bezduchým znetvorením žánru, ale krokom za, do čias, kedy hypermoderné bude staromódnym.

Tie časy prídu rýchlo. Budú tu možno už zajtra. A preto je už dnes zrejmé, že cyberpunk pre cyberpunk nemá zmysel, pretože pretrvá len to, čo je dobré a čítavé bez ohľadu na módne vlny a práve aktuálny hard či software.


24. marca 2005
Miloš Ferko