 |
Keď je nutné pre psychické zdravie istej osoby to, aby jahňatá v jej snoch konečne mlčali.
Pre mnohých sága s Hannibalom Lecterom započala práve Mlčaním jahniat, hoci paradoxne sa Mlčanie jahniat odohráva až po krvavých udalostiach prezentovaných v Červenom drakovi/Lovcovi ľudí. V Mlčaní sa Lecter ešte pohyboval slobodne, konzultoval prípad s Willom Grahamom, ukázalo sa, že oným „prípadom“ je v skutočnosti sám pán Lecter, došlo k fyzickému konfliktu medzi oboma mužmi a jeden skončil v nemocnici, druhý doživotne (ehm) v ústave pri psychicky narušených zločincov.
Svojho času bol aj u nás vcelku populárny mysteriózny seriál Milénium s Lanceom Henriksenom, ktorý v podstate temer v každej epizóde naháňal iného sériového vraha. Mohlo by sa teda zdať, že Amerika je krajinou sériových vrahov. Túto „teóriu“ potvrdzuje Mlčanie jahniat: po tom, čo Jack Crawford vyslal za Lecterom Grahama, svoju pozíciu „posielača civilov do temných osídiel sériových vrahov“ zacementoval Mlčaním jahniat, kde za Lecterom pre zmenu vyslal budúcu agentku FBI Clarice Starlingovú.
Z toho, čo pôvodne nebolo ničím iným, než zúfalým chytaním sa posledného stebla trávy, sa stal čierny kôň v momente, kedy sa ukázalo, že Lecter vie byť mimoriadne nápomocný v polapení tajomného vraha známeho pod prezývkou Buffalo Bill. Ten totiž svoje obete, ženy, po tom, čo ich unesie a niekoľko dní drží v zajatí, doslova sťahuje z kože.
Film zaznamenal neskutočný úspech. Absurdné je, že snímku odmietol natočiť škandalózny holandský rebel bez príčiny Paul Verhoeven. Scenár mu pripadal priemerný, tým pádom vraj nemal šancu na úspech a on ako debutant chcel natočiť niečo ostré a veľké, niečo, čo jeho americkej kariére rozrazí dvere dokorán. Okrem toho si ako Európan netrúfol natáčať civilné filmy o Američanoch a tak si za svoj debut vybral sci-fi RoboCop.
Drahý Paul v prípade Mlčania jahniat už ďalej od pravdy azda ani byť nemohol. „Priemerný“ scenár získal Oscara a z filmu, ktorý „nemá šancu na dobrý komerčný ohlas“, sa stal celosvetový komerčný trhák. Pri skromnom rozpočte necelých dvadsať miliónov dolárov ich na celom svete zarobil viac ako 270. Z Hopkinsa sa stala hollywoodska hviezda, čo v prípade 56-ročného uznávaného dramatického anglického herca fakt nie je žiadna samozrejmosť. Hviezda sa mala stať aj z Jodie Fosterovej, ale tá už vtedy patrila k herečkám prísne si strážiacim kariéru. Radšej hrala v menších filmoch, ktoré ju zaujali témou, scenárom, výpovednou hodnotou atď.
Po takomto boome chcel mať každý producent svoje Mlčanie jahniat. Nastala éra „serial killer“, ako sa dané tituly honorujú. Medzi najvýznamnejšie radíme Zberateľa bozkov s Morganom Freemanom, Z pekla s Johnnym Deppom (natáčané v Čechách) či Sedem od Davida Finchera. Známy hollywoodsky perfekcionista sa k téme vrahov v nasledujúcich desaťročiach pravidelne vracal, či už v Zodiacovi (podľa skutočného, nikdy nepolapeného zabijaka), alebo produkovaním rešpektovaného seriálu Mindhunter o tom, ako sa v FBI začali v 70. rokoch 20. storočia začali venovať monitorovaniu, pátraniu a vyšetrovaniu sériových vrahov.
Sérioví vrahovia sa vysokej sledovanosti tešia dodnes, o čom okrem iného svedčil úspešný seriál Dexter, ktorého hlavnou postavou bol dokonca sériový vrah vraždiaci iných sériových vrahov.
Samozrejme, jedným z prvých najvýznamnejších filmových sériových zabijakov bol legendárny Norman Bates v Hitchcockovom hite natočenom na základe knihy Robera Blocha, Psycho. Medzi sériových vrahov by sme vari mohli zaradiť aj Jigsawa (Tobin Bell) v mnohopočetnej gore sérii Saw, hoc je pravdou, že ako Longlegs (Nicolas Cage) v rovnomennom trilerovom horore z roku 2024, ani Jigsaw de facto fyzicky nikoho nevraždí.
Medzi sériových vrahov by sme mohli zaradiť aj ikony slasheru. Freddy Krueger sa špecializoval na pubertálnych potomkov dospelákov, ktorí ho pred rokmi zavraždili, obete Jasona Voorheesa by sme pre zmenu našli v zalesnenom Crystal Lake, nuž a viny zbavený nie je ani mrazivo mlčanlivý Michael Myers. Nech tak či onak, činy reálnych sériových vrahov zas a znova priamo v praxi dokazujú, že najdesivejšie nie sú knižné, seriálové a dokonca ani filmové horory, lež každodenný život. Sériových vrahov by sme našli aj v našich zemepisných končinách. Opisovať spúšť, akú po sebe zanechali, by bolo len pre tuhé žalúdky.
Filmoví a televízni producenti boli natoľko s prepáčením zblbnutí Mlčaním jahniat, že začali umiestňovať do svojich filmov scény, v ktorých hrdina navštevuje psychopata za mrežami za účelom poradenia sa. Začali ich dávať aj do filmov, ktoré o tom prioritne vôbec neboli, napríklad Oheň Rona Howarda, kde magora s chuťou stvárnil Donald Sutherland. Čosi podobné sa zjavilo v dusnom južanskom trileri so Seanom Connerym Vražedné alibi (tu si pomätenca za mrežami vychutnal Ed Harris). Nesmeli chýbať Akty X (v epizóde Tam za morom z prvej série Scullyová za mrežami navštívi Brada Dourifa). Je to s nami do dnešných dní: takúto scénu tvorcovia prepašovali aj do poslednej bondovky Nie je čas zomrieť, kde Craig navštívil uväzneného Christopha Waltza.
Pochopiteľne, do obľuby sa krátko po Mlčaní jahniat dostali drsné trilery plné krvi, v ktorých po zločine išla nesúrodá dvojica, ako bol Jean Reno a Vincent Cassell v Purpurových riekach, Angelina Jolieová a Denzel Washington v Zberateľovi kostí a mnohí, mnohí ďalší. Sériového vraha si zahral aj Keanu Reeves v mizérii Sleduje ťa vrah, kde ho údajne podrazil niekdajší kamarát a zároveň režisér snímky, ktorý mu takpovediac proti jeho vôli vo filme rozšíril pôvodne malý priestor na podstatne väčší. Keanu to musel odohrať, či sa mu to páčilo alebo nie.
No späť k Mlčaniu jahniat. Vo filme z toho zostala plus-mínus len Lecterova nepatričným dojmom pôsobiaca poznámka, v ktorej Crawforda upodozrieva z toho, že túži mladú Starlingovú… ako to napísať slušne. No veď viete. V románovej predlohe sa tým Harris zaoberal viac do detailov. Neváhal do hry zakomponovať Crawfordovu manželku, ktorá umiera na ťažkú chorobu a Crawford možno v prítomnosti Starlingovej cíti možnosť aspoň dočasne uniknúť drsnej realite. Možno si všeličo predstavuje, možno nie, ťažko povedať. Vo filmovej adaptácii toto všetko zmizlo, s prižmúrenými očami akékoľvek sexuálne pnutie chýba, je to čisto profesionálny vzťah, respektíve vzťah mentor a budúca agentka FBI. Jediný, koho možno obviniť zo sexuality, je otrasný Lecterov spolupacient Miggs. Ten sa ale nemôže pochváliť dlhou životnosťou.
Čo sa ďalších zmien týka, Lecter mal v knihe na jednej ruke šesť prstov a na konci Starlingovej nepísal list, ale jej zatelefonoval. Dalo by sa zovšeobecniť a s jemne prižmúrenými očami skonštatovať, že film sa vcelku verne drží knihy. Buffala Billa si nezahral nikto menší, než Ted Levine, ktorý sa neskôr preslávil paradoxne policajnými rolami (remake Hory majú oči, seriál Monk).
Hopkins, hoci je v celom filme len niekoľko minút, si nekompromisne kradne každú scénu. Je to kultivovaný, vzdelaný, slušný muž na vysokej úrovni, ktorý však vie vycítiť príležitosť a vtedy hryzie. Doslova. Inak je snímka prekvapivo neexplicitná, veci sú len naznačované, česť výnimkám.
Niekomu sa paradoxne do sietnice možno najmohutnejšie vypáli kultová scéna pracovne nazvaná „schovávanie penisu“. Danú ošemetnú situáciu sme mohli nájsť už v knižnej predlohe a prebojovala sa i do filmu. Zaujímavé je, že čosi podobné sa dostalo aj do o tri roky mladšej bláznivej komédie s Jimom Carreym Ace Ventura, v ktorej hrala Courteney Cox, ktorá v sitkome Priatelia stelesnila Rossovu sestru. Správne, toho Rossa, ktorého matka v dospelosti rada v spoločnosti strápňovala spomienkou na to, že keď bol malý, „schovával si pipíka“. Posadnutosť Hollywoodom schovávaním penisom v tom období bola veľmi zaujímavá, ale dodnes sa nikomu nepodarilo odhaliť, čo tým chcel kto (a z akých príčin) povedať.
Kanaďan Howard Shore bol dovtedy dvorným skladateľom kontroverzného filmára Cronenberga, neskôr paradoxne zložil monumentálnu hudbu k Pánovi prsteňov. V Mlčaní jahniat sa pohral s nepríjemne tichou, plazivou hudbou, ktorú si na prvú dobrú nevšimnete, ale pri ďalších reprízach vám docvakne, aký kus práce Howard odviedol.
Snáď ešte lepší je kameraman Tak Fujimoto (neskôr intenzívne nasnímal tiesnivý trhák M. Night Shyamalana Šiesty zmysel), ktorý ponurosť neskorej jesene/začínajúcej zimy predáva na jednotku s hviezdičkou. Zamračená obloha visí tesne nad studenými ulicami a strohými kamennými budovami, nepríjemný chlad vám zalieza pod nechty, koruny stromov sú dávno opadané a ak neprší, tak aspoň mrholí, fúka vietor a v komíne skučí meluzína. Je to svet plný monštier. Ale monštier v ľudskej koži. Tie najdesivejšie príšery sa totiž prakticky vždy ukrývajú medzi štyrmi stenami.
A raz za čas vyjdú von, aby si ulovili večeru.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.