Niekto mi môže vytýkať, že som pre túto recenziu zvolil príliš bombastický názov. Pravda je taká, že ten názov je ešte príliš slabý. Hneď po vyjdení v Amerike, sa o tejto antológii, do ktorej prispeli najvýznamnejší sučasní SF autori, hovorí ako o počine desaťročia.
Robert Silverberg nosil túto myšlinku v hlave už dosť dlho. A jedného dňa to spravil…
Oslovil žijúce spisoveteľské legendy s tým, aby každý z nich napísal do tejto antológie poviedku z ich vytvoreného sveta alebo vesmíru. Pritom nešlo o poviedku len takú hocijákú ale o takú, ktorá vysvetlí, osvieti alebo priblíži aspekt alebo časť z ich vymysleného sveta, ktorá zostala doposiaľ utajená či neobjasnená. Každý z autorov to poňal svojsky a tak by sa dalo povedať, že sa tu vyskytujú tri druhy poviedok. Poviedky, ktoré sú dejovo nezávislé od hlavnej línie a ich dej sa odohráva pred či po dejovej osnove románovej série. Potom sú to poviedky, ktoré sú síce tiež dejovo nezávislé od hlavnej línie, ale ich dej sa odohráva niekde v strede románového cyklu. No a nakoniec sú to poviedky, ktoré sú z hlavnou dejovou líniou úzko späté a zvyčajne vysvetľujú niečo, čo v romanovej sérii vysvetlené nebolo, alebo to bolo zamlčané.
Ako prvý sa nám predstavuje Joe Haldeman s poviedkou „Rozdelená válka“. Ako už prezrádza názov, poviedka nemôže patriť nikde inde, ako do vesmíru Věčnej války. Približuje osudy Wiliama Mandelu na zotavovacej planéte, kde naberá sily po zraneniach z predchádzjúcich bojov. V románe Věčná válka je tento jeho pobyt opísaný troma vetami, tu tridsiatimi stranami. Prežijeme s ním znova smútok pri definitívnej rozlúčke zo svojou láskou, vzrušujúce okamihy, ale aj útrapy nových bojov na nových bojiskách a prekvapivý záver…
Enderov cyklus od Orsona Scotta Carda pozná skoro každý. Nikde v ňom sa však nehovorilo o tom, ako prišiel Ender Wigin ku svojej elektronickej priateľke Jane. Poviedka „Investiční poradce“ objasňuje práve túto skrytú dejovú líniu. Dej je situovaný medzi Enderovu hru a Mluvčího za mrtvé. Nedávno u nás konečne vyšiel aj Enderov stín, román s dejom situovaným súbežne s Enderovou hrou – takže mozaika je konečne kompletná…
Cyklus románov Davida Brina o Vesmíre pozvednutí je u nás známy len s časti a to na základe románov Slnečný pútnik a Hviezdny príliv. Do cyklu však patria ešte daľšie štyri romány ale to nebráni tomu, aby ste si poviedku „Pokušení“ nevychutnali. Dejovo je zasadená za tretí diel románovej série a opisuje osudy sympatických „pozvednutých“ delfínich výskumníkov na jednej zabudnutej planéte, z ktorej sa ale má onedlho stať najvýznamnejšia planéta galaxie…
Nancy Kressovú u nás čitatelia poznajú z časopisu Fantázia, kde vyšla jej poviedka „Kvety aulitského väzenia“. Poviedka v tejto zbierke – „Spíci psy“ je však z jej, u nás nie príliš známeho sveta o Nespavých. Príbeh pomsty jedného dievčaťa zaujme od prvých riadkov svojou dynamikou a dobrou pointou…
V polovici deväťdesiatych rokov vyšli u nás dva romány – Eon a Večnosť s cyklu Cesta od Grega Beara. Čitatelia ich prijali kontroverzne, ale stále sa držia v popredí rebríčkov najvýznamnejších SF diel. Poviedka „Cesta všech duchu“ je dejovo nezávyslá a situovaná do stredu cyklu. Popisuje osudy jednej výpravy, ktorá sa vydala po Ceste prebádať jednu skolabovanú transdimenzionálnu bránu a to čo nájdu, šokne aj vás. Poviedka má výbornu atmosféru a SF reáliami mi trochu pripomenula tvorbu Grega Egna… Ursula K. LeGuinová patrí u nás našťastie k tým známejším SF autorkám a rovnako aj jej vesmír Ekumenov. Pamätám si, aký tvrdý nárez a šok bola pre mňa jej poviedka z tohto vesmíru v antológii Best SF 1995. Táto za ňou veru v ničom nezaostáva. Svet Ekumských planét je zvláštnym spôsobom príťažlivý a podmanivý. „Stará hudba a otrokyne“ nie je v cykle nikde presne dejovo situovaná dej vás strhne hned od začiatku a aj keď poviedka nemá žiadnu výraznú pointu ostane vám v duši zvláštny pocit (ako skoro po každej LeGuinovej poviedke :-)…
Odvážim sa napísať, že cyklus Loď od Anny McCaffreyovej nepozná u nás skoro nik. Preto aj poviedka z tohto cyklu „Loď, která se vrátila“ bude mnohým pripadať akoby trochu vytrhnutá z kontextu. Ten pocit som mal aj ja. Je rozdiel, ked som čítal z hlavnej línie aspoň nejaké dielo, alebo nič. Celkovo mi táto poviedka pripadala ako jedna z mála v tejto zbierke z tých slabších. Opisuje osudy mozgovej lode (loď riadi ľudsky mozog uložený v kontajneri) a jej svalu, čiže ľudského spoločníka pri záchrane jednej rehoľnej planéty pred pirátmi…
Jedným z ďalších cyklov, ktorý je u nás takmer neznámy, je súbor románov od Gregoryho Benforda pod názvom Jádro Galaxie. Poviedka „Touha po nekonečnu“ síce úzko súvisí s cyklom a pôsobí tiež trochu vytrhnuto z kontextu,a le je výborná. Dejový spád a reálie boja ľudí proti modlivkám vás okamžite prinútia zabudnúť na to, že v tomto vesmíre nie ste až tak doma… Cyklus o Heechee od Frederika Pohla netreba vôbec predstavovať. Kto pozná Carda, Brina, Haldemana, Silverberga, pozná určite aj Pohla a jeho Heechee. Dej poviedky „Chlapec, který chtel žít věčne“ časovo majstrovsky pokrýva celý románový cyklus (aj keď posledný román u nás ešte stále nevyšiel). Pohl tu popisuje príbeh chlapca, ktorý sa vidal za svojím snom – stal sa prospektorom na asteroide Gateway a vidal sa objavovať to neznáme, čo po sebe zanechali Heechee. Popri tom, len tak mimochodom, našiel svoju lásku, stretol Heechee a žil veeeľmi dlho… Poviedka ma typickú atmosféru románu Gateway a budete pri nej takmer plakať…
Robert Silverberg, zostavovateľ tejto významnej antológie, sa tu tiež zastúpil poviedkou „Poznávaní Draka“ z cyklu Roma Eterna. Svet Roma Eterna nepoznám, ale aj tak sa mi táto poviedka zdala z celej antológie najslabšia. Hovorí o alternatívnych dejnách Ríma, má slabú atmosféru a ešte slabšiu pointu. Možno by som ju za iných podmienok vnímal inak, ale pri tých peckách, ktoré som čítal pred ňou som sa čudoval Silverbergovi, prečo ju tam dal. Vlastne zbytočná otázka…
Išiel som chronologicky tak, ako boli poviedky v antológii za sebou. Takže nakoniec mi ostala už len posledná, ale jedna z najlepších „Sirotci ze šroubovice“ od Dana Simmonsa. Jeho vesmír Hyperionu sa stal takmer kultovým a diela jedny z najvýzanmnejších v deväťdesiatych rokoch. Na túto poviedku som bol zvlášť zvedavý, lebo vesmír Hyperoinu už toho nemá veľa čo skrývať. A nemýlil som sa. Dej hrubo nadväzuje na Vzostup Endymionu a posúva vlastne celý dej ságy ešte viac do predu. Je to vzrušujúca, napínava, citová a dobre vypointovaná poviedka o rozhodovaní medzi väčším a ešte väčším zlom. Objaví sa tu dokonca aj Aenein syn…
Čo dodať na záver? Snáď len pár technických poznámok. Preklad v celku dobrý, ale nejde mi do hlavy, prečo vydavateľ zmenil povodny názov (Far Horizons – Ďaleké horizonty) na SF Legendy, ked jedny SF legendy už na pultoch sú, v tvdej väzbe, ale to sú fantasy svety. Mnohých, tak ako mňa, to určite zbytočne dopletie.
Antológia je už klasicky rozdelená na dve knihy, takže namiesto jednej knihy si musíte kupiť dve a zacvakať vyše päť stovák, pritom by sa to v úplnej pohode vošlo všetko do jednej knihy. Obálka je neutrálna, mohla byť lepšia, ale aspoň nie je odpudzujúca. Jednu vec som si však pochvaľoval a to výpis všetkych diel, tvoriacich daný autorov vesmír a stručnú charakteristiku celého cyklu priamo od autora. Aspoň viem, ako žalostne málo som toho ešte čítal a ako žalostne málo toho u nás resp. v Česku vyšlo.
Nedávno som bol pozrieť v obchode a na pultoch bolo ešte posledných pár kusom. Čudujem sa, že tam ešte vôbec boli. Ja tie moje, čo som recenzoval, už z ruky veru nepustím…
10/10
SF Legendy 1. a 2. (orig. Far horizons), zostavil Robert Silverberg, 265 str., 269,–Sk