Vo svete Matrixu sa stretlo množstvo filozofických a náboženských smerov. Trilógia je nimi presiaknutá, sú doslova všade. Miešajú sa v ústrednej myšlienke, sú z nich načerpané mená postáv a objavujú sa predovšetkým v dialógoch – či už ako kľúčové rozhovory alebo drobné narážky. Judaizmus a kresťanstvo, budhizmus a védaizmus… spolu. Matrix je jednoducho revolučný – aj bez ohľadu na priekopnícke filmárske techniky.
Na druhej strane, po zhliadnutí záverečnej časti som vycítil v Matrixe aj iný zdroj inšpirácie. A to rozprávku o Červenej čiapočke.
Ak ste teraz prekvapene nadvihli obočie, film ste ešte nevideli. V tom prípade vás nebudem zaťažovať spoilermi – ale nahodím vám udičku. Kto môže zohrať úlohu zožranej babičky? A kto je vlkom? Koho skrýva maska poľovníka a kto uteká tmavým lesom priamo medzi zuby chlpatej (nie doslova) príšery? Aj keď je Matrix Revolutions zdanlivo o niečom inom (záchrana sveta), v skutočnosti je niekde na polceste medzi klasickou rozprávkou a drsnou a depresívnou anime Jin-Roh. Vlci vo virtuálnom aj reálnom svete lovia babičky a brúsia si zuby na malé dievčatká (a chlapcov).
Priznám sa vám, od Matrix Revolutions som čakal niečo iné, než som dostal. Dúfal som v nejaký svet za svetom – voči ktorému by bol dvojsvet Matrix/Zion iba ohrádkou á la Smrtihlav (Dark City). Chcel som, aby záverečná časť trilógie poprela nelogickú premisu o biobaterkách pre civilizáciu robotov.
Ale nestalo sa tak, moje očakávania boli úplne mylné. Merovejec (najstarší európsky aristokratický rod, údajní potomkovia Krista) bol len slepou uličkou, rovnako ako Persefona (grécky panteón, kráľovná v ríši mŕtvych) a Seraf (jeden z vyšších anjelov). Drobnosťou bol aj zaujímavý Vlakvedúci – ktorý zmizol ešte rýchlejšie ako pred pol rokom hojne diskutované Vírusy. Jednoducho, dej Matrix Revolutions kráčal úplne iným smerom. Ale nemôžem povedať, že by sa mi nová cesta nepozdávala. Princíp \„starej mamy, Červenej čiapočky a vlka\“ bol (aspoň pre mňa) dostatočne nosným a emocionálne silným. Aj keď očakávam protichodné názory, MNE slzy párkrát vyhŕkli!
Navyše, film je dokonalý po audiovizuálnej stránke. Reloaded bol oproti Revolutions v podstate konzervatívny a technicky nedokonalý (objavili sa názory, že súboj Nea s agentmi vyzeral príliš počítačovo). Tu dostanete (výborne zostrihaný) súboj v beztiaži ako prejedlo, aby vás vzápätí dostal boj o Zion, v ktorom vám nadobličky nestihnú produkovať adrenalín. Polhodinové akčné orgie, ktoré sú na 90% dielom počítača – pričom si to uvedomíte až doma (či v krčme), keď v pokoji trávite dojmy. A k tomu ešte záverečný súboj, ktorý sa ale nedá okomentovať bez toho, aby som vám prezradil pointu.
A pointa tu veru je – spolu s uzavretím kruhu. Napriek rečiam o nastavovanej kaši dokázali Wachowskí utiahnuť finále tak, že sa logicky spojilo s prvým filmom. Na jednej strane sa tak stalo množstvom narážok a odkazov (napr. tréningová hala), na strane druhej vrchol filmu vyplynul (doslova – nešlo o žiadne vykostrbatenie) z pôvodného Matrixu o pilulkách a bielych králikoch. Červená čiapočka (páska) dobehla do domu starej mamy a bojovala za to, aby sa iné dievčatká v iných domoch nemuseli báť vlkov.
Podčiarknuté, sčítané – Matrix Revolutions je dôstojný záver trilógie. Nie je to geniálny film, to nie (v tomto roku takto uvažujem iba o X-Men 2), ale je to rozhodne niečo, čo treba vidieť. Vidieť a počuť – a na veľkom plátne. Názory budete počuť rôzne, ale nenechajte sa odradiť a utvorte si vlastný.