 |
 |
 |
 |
Dosť dávno som tu v seriáli Drobné záhady života písala o Najrýchlejšej mačke na svete. Teda o stvorení, ktoré vie mliečne palivo premeniť na čistú energiu a potom sa pohybuje tak rýchlo, že sa vyskytuje na dvoch i viacerých miestach súčasne…
Tomu bleskurýchlemu mačaťu sa podarilo vyrásť na elegantnú šelmu menom Sirka Potkanobijka. Keď dospela, rozhodla sa Sirka odovzdávať svoje genetické posolstvo ďalším generáciám. Táto zima bola zvlášť tuhá, a náš kocúr Borko (celým menom Boromir) robil všetko možné, aby sa zahrial, takže sa pred mesiacom u nás objavili tri mláďatá, Miki, Biba a Paťa.
Ono sa to, ľudia, dedí. Nie tá lenivosť po otcovi (za predpokladu, že to bol naozaj Borko). Sirka potvrdila zákon zachovania energie – napriek tomu, že ju rozdelila medzi svojich potomkov, nič jej neubudlo. Okrem toho sa definitívne dokázalo, že rýchlosť je dedičná. Príklad: Pri prechode kuchyňou sa cítite ako Michael Paré cestou mínovým poľom. Nikdy neviete, na čo šliapnete, keď položíte chodilo na zem, hoci tam zjavne nič nebolo, keď ste nohu dvíhali.
Včera sa množstvo energie v našej kuchyni zredukovalo, keďže Mikimu a Bibe sme už našli iné vhodné trpezlivé rodiny. Paťka zostala sama, a aby sme jej osamelosť trochu zmiernili, dovolili sme jej hrať sa v obývačke.
A tak Paťka začala objavovať svet.
Najprv vynašla čaro lezenia na fotel. Chápete, ako môže taký malý tvor prekonať výšku desaťnásobne presahujúcu jeho vlastnú iba za pomoci pazúrikov? Ja nie.
Potom odhalila tajomstvo prázdnych priestorov. Ňúrala sa medzi epedmi, medzi videokazetami, medzi pokrovcom a podlahou. Neverili by ste, kde všade sa dá ňúrať.
Príťažlivosť hryzenia nasledovala ako nevyhnutná logická následnosť. Paťka svoje mliečne zuby, tenké ako ihlička, zatínala do papúč, do nôh stola, dokonca aj do práve rozčítanej literatúry, dúfam, že mi to Yossarian odpustí.
A nakoniec, dostatočne vylezená, vyňúraná a vyhryzená, objavila čaro túlenia sa. Keď som ju spiacu ukladala do jej krabice, uvedomila som si, že celý svet je vlastne o lezení, ňúraní, hryzení a túlení sa.
Paťka na to prišla sama, hoci má ešte len mesiac.
Všetky mláďatá to vedia.
A ja nechápem, prečo väčšina z nás, homo sapiens, na to v dospelosti zabúda.