O naozaj poľutovaniahodne neúspešnom človeku, škriatkoch s mobilmi a podivuhodne pravdivej popiske

Tad Williams, Válka květin, /svazek 1/, orig: The War of the Flowers, volume 1, preklad Petr Kotrle, Brno Návrat 2005, 364s

Tak zasa jeden povaľač, ktorý si hľadá svet, aby v ňom mohol byť hrdinom…Poviete si pri čítaní popisky na obálke. Tentokrát však budete oklamaní, pretože popiska sľubuje to, čo v knižke naozaj je.

Theo Wilmos je neveľmi úspešný rocker, ktorému tridsiatka začína nepríjemne nabúravať tínejdžerský imidž, ideály aj elán. Napriek tomu by však viacmenej dokázal byť aj naďalej spokojný – lenže jeho otupne všedný svetík sa v priebehu niekoľkých týždňov ocitá v troskách. Theova družka využije potrat ako dôvod na rozchod, následne sa /ne/hrdina dozvie, že jeho matka je smrteľne chorá. Strávi s ňou posledné dni. Po jej smrti pri usporadúvaní dedičstva nájde starú knihu -denník po príbuznom. V knižke sa píše o rozprávkovom svete elfov. Theo začne počuť zvláštne zvuky. Pokúsi sa ho zahubiť duch nemrtváka, napokon sa však s pomocou víly Bránou dostáva do Ríše škriatkov…

Hoci motív prechodu človeka, ktorému sa zrútil svet, do sveta druhého, je vo fantastickej literatúre pomerne častý /a v značnej miere spôsobil, že býva ona označovaná za literatúru únikovú, lebo hrdina podľa rýpačov nerieši ale uniká, pravdou však je, že prinajmenšom v kvalitnejšej časti fantastiky odchádza hľadať riešenie tam, kde ho nájsť môže…a správa sa tak podľa znakov najmodernejšej psychológie absolútne správne/ Wiliams hneď v úvode prvého zväzku !len dvojdielnej! Ságy vytvára namiesto figúrky postavu, s ktorou sme ochotní stotožniť sa, ľutovať ju, a preto sme naozaj zvedaví, čo sa s ňou stane TAM…

O prekvapenie z ďalšieho deja čitateľov neoberiem, môžem však zodpovedne sľúbiť, že prekvapenia budú. Wiliams neponúka priamočiaru a lineárnu zápletku. Napokon, neponúka ani priamočiary svet…

Ním stvorený časopriestor škriatkov /tu opäť môžete veriť popiske na obálke/ je neidylický, temný a drsný, podivne pretkaný prvkami modernej doby. Okrem vlakov či premiestniteľných telefónov v ňom nájdete rozhašterené klany elfov a škriatkov, intrigy medzi ktorými pripomínajú renesančné Taliansko a množstvo iných čudesných bytostí, v hmýrení ktorých vám občas základná niť príbehu takmer uniká. Závažnosť konfliktu sa navyše autor snaží odľahčiť bezpochyby milým, avšak akoby „zvonka“ vloženým humorom sprievodkyne Thea Wilmosa, víly Jamky. Ani táto postavička však neostáva v polohe plochej figúrky, cítime ju vo všetkých troch rozmeroch ako živú bytosť. Najlepšie však predsa len urobíte, ak pri čítaní odhliadnete od množstva malebných detailov a zaujímavých postavičiek, sústredíte sa a pevne zovriete ústrednú dejovú líniu v rukách. Potom určite nebudete sklamaní a prinajmenšom niekoľkokrát vás poriadne zamrazí.

No predovšetkým – po poslednej scéne budete SKUTOČNE s napätím čakať na druhý zväzok.


15. marca 2006
Miloš Ferko