Satelitný prijímač, ktorý pracuje ako obrovské oko dorazí do Sydney na testovanie, ktoré prevedie Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation (CSIRO). Jeho príchodom sa priblížime o ďalší krok k realizácii svetového megateleskopu – sústavy veľkých gúľ zachytávajúcich vlny z kozmu.
Testovanie tohto oka pomôže CSIRO vyladiť výpočtové postupy a softvér pre konštrukciu sférických kolektorov v megateleskope.
Biela guľa s veľkosťou 1 meter má tú istú funkciu ako satelitná parabolická anténa – zbierať a sústreďovať rádiové vlny. Je to šošovka, ktorá zaostruje rádiovlny do bodu, presne tak, ako šošovka vo vašom oku zaostrí svetlo do bodu na sietnici.
Podobne ako je to v oku, na rozdiel od dnešných rádioteleskopov alebo telekomunikačných antén, šošovky „vidia“ mnoho zdrojov rádiového žiarenia na oblohe naraz.
Jedna takáto „Luneburgová šošovka“ je postavená v Rusku. Austrália patrí medzi najaktívnejšie krajiny z jedenástich, ktoré plánujú tento teleskop, nazývaný aj SKA (Square Kilometre Array). S konštrukciou sa začne okolo roku 2010.
Najdôležitejším cieľom teleskopu je pohľad do ďalekej minulosti – do ranného vesmíru – kde by sme mali vidieť vznik prvých galaxií.
Vďaka tomu, že bude stokrát väčší, ako súčasné najväčšie teleskopy, lepšie zachytí slabý šum z ranného vesmíru.
Jeho celková zachytávacia plocha – jeden štvorcový kilometer, alebo milión štvorcových metrov – nebude jediný, súvislý veľký povrch. Bude to veľa maličkých vzájomne prepojených plôch.
Pre tento teleskop bolo navrhnutých niekoľko koncepcií. Pohybovali sa od veľkých kolektorov umiestnených na zemi až po roj satelitných antén. Austrálska vízia je najradikálnejšia a zahŕňa Luneburgove šošovky alebo „sfázovanú zostavu“ malých plochých kolektorov.
„SKA potrebuje desiatky tisícok Luneburgových šošoviek, každú s približne 5-metrovým priemerom.“ hovorí dr. Peter Hall, programový šéf CSIRO SKA.
„Potrebujeme nájsť lacný a jednoduchý spôsob ich veľkovýroby.“
Ruská šošovka je vyrobená z vysokohustotného polystyrénu. CSIRO vyvíja ľahší, lacnejší materiál, ktorý absorbuje menej cenného rádiosignálu.
„Tento materiál môže byť využitý aj v ďalších oblastiach rádiotechniky.“ poznamenáva dr. Andrew Parfitt z oddelenia telekomunikačnej a priemyslovej fyziky v CSIRO.
CSIRO je členom Austrálskeho SKA konzorcia, ktoré koordinuje austrálsku účasť na projekte. Zamýšľame postaviť demonštračný systém šošoviek alebo plochých kolektorov, aby sme ukázali, že táto myšlienka bude fungovať.“ pokračuje dr. Hall. „Budú postavené vedľa existujúceho austrálskeho teleskopu v Narrabri a začlenené k nemu.“
„Miesto umiestnenia takéhoto teleskopu musí spĺňať rôzne technické požiadavky. Jednou z najdôležitejších je aj relatívna absencia rádiosignálov pochádzajúcich z ľudských zdrojov, ktoré môžu prehlušiť extrémne slabé signály z vesmíru.“ vysvetľuje ďalej dr. Hall.
„V tomto ohľade je Austrália najviac na okraji spomedzi všetkých krajín.“
Niektoré počiatočné testy už boli vykonané v Západnej Austrálii. Takisto budú preskúmané aj ďalšie miesta Austrálie.
„Miesto pre SKA bude vybrané astronómami z celého sveta v roku 2005.“ predpokladá dr.Hall. „Vedia, že Austrália by bola dobrou hostiteľskou krajinou, pretože má prostredie s minimálnym rušením, je politicky stabilná, technologicky vyspelá a s vhodnou klímou.“
„Ale pred tým, než ponúkneme naše hostiteľstvo, musíme ešte vykonať veľa prípravných prác.“
Ekonomické analýzy ukázali, že prínos z prevádzky takéhoto teleskopu by mal značne prevýšiť investície doň.
K účastníckym krajinám SKA konzorcia patria: Austrália, Kanada, Čína, Nemecko, India, Taliansko, Poľsko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a USA.   Calibre