 |
„V časoch ság a obrovských celkov sa postupne a nenápadne v rozpätí dvoch rokov vynorila trilógia. Naozaj uzavretá a celistvá…“ tak nejako som začala svoj názor na toto dielo pred časom, keď sa na pultoch objavil tretí diel. Ale aké bolo moje prekvapenie – a vôbec nie nepríjemné, keď sa teraz zjavil diel štvrtý…
Saryon žije na Zemi s Reuvenom, svojím osobným tajomníkom, ktorý podľa jeho rozprávania zapísal históriu Temného meča. Kniha sa stala na Zemi známou a čítanou, pre väčšinu ľudí však bola len akousi rozprávkou. Len tí, ktorých sa príbeh priamo týkal, oceňovali jej vernosť zápisu a postrehy. Zdá sa, že je všetko v najlepšom poriadku, ale Zem ohrozuje nepriateľská mimozemská civilizácia. Najúčinnejšou zbraňou proti nej by mal byť práve Temný meč. A tak za Saryonom prichádza tajne Mosiah, ktorý sa medzitým stal príslušníkom vymáhačov – Duuk-tsarith, aby ho prehovoril na cestu za Joramom, ktorý Temný meč znova vykoval. A zároveň ho chce varovať pred technomantmi, ktorí tiež po Temnom meči idú. Ich vodca, Kevon Smythe, však nechce Temný meč na záchranu ľudí, ale hlavne pre svoj osobný prospech. Saryona príde prehovárať osobne, spolu s kráľom Garaldom a generálom Borisom. A Saryon sa rozhodne, že sa na cestu dá. Ale nie preto, aby od Jorama Temný meč získal. Preto, aby ho oboznámil so situáciou a varoval pred nebezpečím. Joram je rád, že vidí starého priateľa, ale nie je rád, že táto návšteva zničila krehkú rovnováhu jeho života a pokoj jeho rodiny. Jeho dcéra Eliza chce Temný meč ukryť a počas tohoto jej pokusu technomanti Jorama a Saryona unesú. A tu, pri pokuse o ich oslobodenie, sa začína cestovanie časom…
Ja viem, už to vôbec nevyzerá, ako fantasy, akým boli prvé dva diely. Ale napriek tomu príbeh nestráca nič z napínavosti a čítavosti. Dal by sa skôr zaradiť do sci-fi, ale mágia tu ešte stále je. A je tu i podivná postavička Simkina, ktorej osud a totožnosť ostali vlastne v prvých troch dieloch tajomstvom. A ostávajú ním aj naďalej, takže mám pocit, že ani štvrtý diel tento cyklus neuzatvorí. Tým skôr, že pri zbežnom a nepozornom čítaní (ako to občas býva) človeka niekoľko časových línií a ich prepojenie zmätie. A tak ste prinútení si koniec buď prečítať znova, alebo pozorne preštudovať vysvetlenie, ktoré Reuven, rozprávač celého príbehu, podáva v úplnom závere knihy.
Návrat treba pochváliť znovu za vkusnú a jednotnú úpravu obálky. A pochváľme ho trocha aj za redakčnú prácu. Ale neprechváľme, pretože chýb bolo v knihe aj tak ešte dosť. Zámena mien (Joram / Mosiah, str. 253) Joram na strane 209 chce pomôcť matke a nie Gwen – ona predsa hovorila s mŕtvymi, nie? – no a samozrejme sem tam nejaký ten preklep, ktorý už ani nerozčúli. Preklad bol slabinou prvých troch dielov, aj tu sa nájdu chybičky, ale už nie také markantné, ako v dieloch predošlých. Keďže som nečítala a ani nemám šancu čítať originál, hovorím len o chybách, priamo vyplývajúcich z kontextu.
V konečnom dôsledku môžem povedať, že Odkaz Temného meče potešil. A ak naozaj budú ešte nejaké pokračovania, celkom som na ne zvedavá.
Dávam: 7,5/10
Margaret Wais, Tracy Hickman, Odkaz Temného meče, sci-fi/fantasy (Návrat, orig: Legacy of the Darksword, obálka: Larry Elmore, preklad: Karel Malčík, strán, mäkká väzba, cena: ISBN 80–7174–443–3)