Oheň nad hlubinou

Vinge, Vernor

Najdôležitejšie upozornenia pre cestovateľov smerom do centra galaxie: Nespoliehajte na to, že ste vybavení neuveriteľnou technikou z okrajov galaxie (z úrovne „Transcendentu“) postavenou niektorou z Mocností. Možno ste si všimli, že už tu, v galaktickej „Slupke“, tá najzložitejšia technika občas prestáva pracovať. Keď sa dostanete na hranice „Pomalej zóny“, nech vás neprekvapí, že nebudete môcť cestovať rýchlejšie ako svetlo. Z toho vyplýva, že vybavenie pulznými motormi a hibernárormi je nevyhnutné. Samozrejme nezabudnite na zásoby potravín, pretože ani modulátory hmoty nie sú v tejto oblasti dvakrát spoľahlivé. Dôrazne nedoporučujeme cestovať do „Tichej hlubiny“ (oblasť s priemerom cca 50 tisíc svetelných rokov v samom centre galaxie), tam zlyhávajú systémy pre zachovanie života a pracujú len najjednoduchšie mechanické stroje.

Toto sú zhruba základné parametre nezvyčajného vesmíru, ktorý vytvoril Vernor Vinge v svojom románe Oheň nad hlubinou. V jeho prvej časti – Pás Straumli autor rozostavil figúrky zaujímavého príbehu. Skupina prieskumníkov z planéty Straumli pri skúmaní objaveného starého archívu odštartovali znovuzrodenie jednej Mocnosti. To by nebolo až také zvláštne, Mocnosti sa rodili, menili či zanikali každú chvíľu. Táto však bola nesmierne agresívna, rozpínavá a ničivá – hrozba pre celú galaxiu. Na úteku pred hrozbou loď s prieskumníkmi núdzovo pristála na neznámej planéte a konfrontáciu s domorodcami prežili len dve deti. Na stroskotanej lodi je však niečo, čo by pomohlo zastaviť expanziu agresívnej mocnosti. A tak je na miesto vyslaná záchranná misia.

Je to napísané veľmi svižne a pútavo. Žiadnu vatu v knihe nenájdeme, dej plynie veľmi rýchlo. Autor veľmi uvážlivo dávkuje detaily a vysvetlenia, po celý čas som bol v napätí, zvedavý, čo bude ďalej.

Jednu líniu príbehu tvoria udalosti na planéte „Spárů“. Postupne odhaľujeme nezvyčajný spôsob života psovitých domorodcov (aj by som napísal viac, ale potom by som čitateľov pripravil o pôžitok z objavovania súvislostí a významov), ich civilizáciu na úrovni stredoveku. Osudy dvoch stroskotaných detí a ich pokusy o porozumenie s domorodcami (jasná parketa O. S. Carda, bol by som zvedavý, čo by z toho dokázal vytrieskať on). Zároveň snahu domorodcov využiť (či zneužiť) náhodu, ktorá im priviedla do cesty fragmenty rozvinutejšej civilizácie. Druhú líniu tvoria udalosti na akomsi vesmírnom dátovom uzle – Spojke. Snaha o analýzu ohrozenia, prípravy na záchrannú misiu, zopár nečakaných zvratov (opäť nechcem napísať viac).

Ako som už napísal, prvý diel je vlastne len rozostavením figúrok, ale veľmi veľmi sľubným. Okamžite si idem zohnať ďalší diel – Planeta spárů. Našťastie už vyšiel.


11. októbra 2000
Jozef Girovský