Pán Vinge dostal za Oheň nad hlubinou Huga. Právom. Celý román hýri originálnymi nápadmi, záhadami a riešením záhad, dejom, akciou a – hlavne – empatiou, aká sa len tak spisovateľovi nepritrafí. Ručím vám za to, že si budete hrýzť nechty a že sa vám budú tisnúť slzy do očí!
Základom tohoto geniálneho diela je obraz vesmíru, ktorý si Vernor Vinge vytvoril. Rozdelil našu galaxiu na zóny, ktoré odrážajú vlastnosti priestoru a vďaka týmto zónam pochopíte, prečo sa nám, na Zemi, nedarí pokročiť v technológiách ďalej a prečo nikdy nedokážeme prekročiť rýchlosť svetla. Pán spisovateľ si tento obraz vesmíru premyslel do detailov – aby ste našli v logike príbehu trhliny, museli by ste sa vŕtať náramne hlboko. A na to vám neostane čas, pretože obraz vesmíru je síce potrebný, no nie najdôležitejší stavebný prvok románu. Pán Vinge vie, že dobré príbehy sa píšu o ľuďoch.
Jadrom príbehu je klasicky súboj dobra a zla, tentoraz personifikovaný do súboja Nákazy (superinteligencie, ktorá sa zrodila vďaka ľudskej hre s ohňom) a Protiváhy (ktorej povahu vám odhalí až samotný príbeh). Nákaza ovláda jednotlivé civilizácie a snaží sa podmaniť si celú galaxiu, kým Protiváha pracuje oveľa subtílnejšie a ako zbrane využíva bytosti, ktoré si myslia, že sú pánmi svojho osudu. Dve deti, ktoré stroskotali na planéte tzv. spárov, Ravna, Pham Neuwen a zopár mimozemšťanov sa nevedomky prepracovávajú z pozície zrnka piesku v púšti na páky v stroji Osudu. Informácie praskajú po linkách galaktickej siete a Koniec sa blíži…
Oheň nad Hlubinou mi pripomenul Hyperion Dana Simmonsa (Laser 1996). Je rovnako monumentálne rozohraný a rovnako sa zahráva so samotnou stavbou vesmíru. Podobné je filozofické zameranie a veľmi blízko sú si títo dvaja autori aj schopnosťou vcítiť sa do myslenia cudzích bytostí. Pán Vinge mal pritom na empatiu ďaleko viac príležitostí, pretože v Ohni nad Hlubinou je oveľa viac cudzích rás, ako v Hyperione. Kým Simmons pracoval prevažne s ľuďmi, Vinge použil ako stavebné kamene odlišné psychiky skořepiníkov (stromom podobné bytosti) a predovšetkým spárov. Zdanlivo bezvýznamný stredoveký konflikt na planéte spárov totiž ohrozuje celé poslanie Protiváhy a tak jej chlpatí obyvatelia (spár = inteligentná svorka vlkom podobných bytostí!) zasiahnu do osudu našej galaxie oveľa viac ako si mysleli.
Z mojich slov by ste však nemali mať pocit, že je Oheň nad hlubinou nejaká príručka filozofie. Naopak – všetky údaje sú čitateľovi posúvané v deji, rozhovoroch postáv, v zábleskoch laserov a inteligentných mín, v dunení diel na planéte spárov. A – hlavne – v geniálnych komentároch a správach, ktoré hlavní hrdinovia dostávajú z galaktickej informačnej siete – ich lakonický suchý humor vás určite dostane!
Skrátka – Oheň nad hlubinou je jedna z najlepších kníh tohoto roku. Ak ju (náhodou) ešte nemáte, tak šup-šup! – niekde na pulte kníhkupectva na vás čaká krásna obálka, vynikajúci preklad a – predovšetkým – zábava bez hraníc.
Oheň nad Hlubinou vám bude veľmi dlho horieť v srdci…