 |
Prsty jej lietali po klávesnici ako šialené. Ešte pár viet a bude to mať hotové. Tak. Oboma rukami spravila gesto pištole a fúkla si do ukazovákov. Finito. Oprela sa o operadlo stoličky a natiahla si chrbát až to zapraskalo. Cítila sa unavená. Nečudo, veď bola v tejto polohe takmer dvanásť hodín vkuse. No v poslednej dobe bola unavená aj tak skoro stále. Pohľadom preletela to posledné, čo napísala a zatvárila sa mimoriadne spokojne.
Práve som dokončila tretí román v priebehu štyroch mesiacov! A prvé dva sa okamžite stali bestsellermi. Je to až neuveriteľné, pomyslela si. Dlaňou zovrela prívesok, čo mala na krku. No, možno nie až tak. Postavila sa, kĺby jej popukali, a prešla k oknu podkrovnej izby, kde mala svoju tvorivú dielňu. Vonku bolo nádherné počasie. Ako dlho tu bola zavretá? Nemohla si spomenúť. Aj potraviny si objednávala cez internet a celé dni iba písala.
„A to všetko len vďaka tebe,“ pohladila prívesok mušle.
Matne si spomenula na časy, kedy nevedela napísať ani čiarku celé mesiace. Bezcieľne brázdila po internete a hľadala inšpiráciu. Chodila na prechádzky, čítala, no nič nepomáhalo. Zdalo sa, že po prvej vydanej knihe, jej sláva skončí. Frustrovalo ju to. Vedela, že má ešte dosť času napísať mnoho kníh, veď mala len tesne po tridsiatke, ale bez objavenia múzy to jednoducho nešlo.
Až raz na niečo natrafila. Článok o artefaktoch, ktoré dokázali zosilniť niektoré naše schopnosti. Bol tam napríklad malý hlinený džbánik, ktorý, keď ste sa z neho napili vody, mal spôsobiť okamžité dobitie energie. Amy si jeho účinok predstavila, ako keď človek vypije tri šálky kávy za sebou. Zdal sa jej zbytočný. Ďalší bol na dodanie odvahy, po použití tretieho ste nadobudli veľkú silu. Bolo ich mnoho, no ju upútal len jeden. Ten, čo zvyšoval kreativitu. Syrinx aruanus – austrálska trúbka. Okamžite o tom začala googliť viac. Na jej veľké začudovanie zistila, že nájsť jednotlivé artefakty nebolo až také ťažké. Zrejme mnohí, tak ako ona, im nepripisovali takú silnú zázračnú moc a skôr ich považovali za niečo takmer bežné. Ale čo ak v sebe naozaj ukrývajú niečo čarovné a fungujú spôsobom, ako žiadny z iných ľudských vynálezov? Musela sa o tom presvedčiť sama. Podľa posledných informácií, ku ktorým sa dostala, by sa mušľa mala nachádzať niekde v Thajsku.
A tak si vyšla na výlet.
Po týždni už letela domov s vytúženým objavom. Ale funguje naozaj? Spočiatku bola skeptická, mala ho však stále pri sebe. Skúšala mu šepkať, hladkať ho, prosiť. Nič. A zrazu, tri dni po príchode domov, sa to podarilo. A to sa len prinútila veriť. Potrebovala kúzlo. Veľmi. Odvtedy sa takmer nezastavila. Únava ju morila, telo v sedavej polohe chradlo, no ona sa nevzdávala a písala a písala. Spočiatku bola plná eufórie, nesledovala čas, nepozastavovala sa nad ničím, okrem písania. Jedla a pila menej, spala ešte menej.
No cítila sa šťastná a spokojná.
Z myšlienok ju vytrhol nepatrný pohyb na hrudi. Zacítila, že mušľa jemne vibruje. Vedela, čo to znamená, preto zavrela oči a nechala, nech ju artefakt kreativity inšpiruje. Keby mala oči otvorené, videla by, že mušľa aj svetielkuje. A to sa nikdy predtým nestalo.
Vtom zacítila, že niečo je inak. Námet na ďalšiu knihu už mala na dosah, no niečo ju zbrzdilo. Silná bolesť v hrudi. Otvorila oči a lapala po dychu. Rukou si tlačila na miesto, kde mala srdce. Bolesť pomaly utíchla. Vystrašilo ju to. Zrazu sa cítila ešte slabšia ako pred chvíľou. Pozrela na svoje ruky a zhíkla. Boli suché a zošúverené. Prebehla, či skôr došuchtala sa k zrkadlu na stene a nemohla uveriť vlastným očiam. Hľadela na ňu staručká pani so šedivými vlasmi. Keď vystrela ruku a dotkla sa chladného povrchu, jej myseľ zatemnilo náhle osvietenie. Mušľa z nej vyciciavala život!
Okamžite si prívesok strhla a odhodila ho doprostred izby. No aj tak naďalej cítila, že jej ubúdajú sily.
„To nemôže byť pravda, nie, nemôže,“ krútila hlavou a snažila sa presvedčiť samu seba, že je to všetko len klam. Avšak, ďalší letmý pohľad do zrkadla ju utvrdil v tom, že mušľa si vyžiadala svoju daň. Daň za to, že si mohla splniť sen a stať sa tak slávnou spisovateľkou. Ako vždy chcela.
Koľko času jej ešte zostáva? Koža na rukách a tvári sa jej doslova menila pred očami. Scvrkávala sa. Už pomaly nevládala ani myslieť. Taký rýchly spád udalostí nečakala. Celý život mala predsa pred sebou. Mala si vychutnávať svoje víťazstvo. Takto sa to nemôže skončiť! Z oka jej vytiekla jediná slza, keď jej hlavou prebehla posledná myšlienka. Mnohí umelci „zažijú“ svoju slávu až po smrti. Ach, tá irónia, pomyslela si a na zem sa zosypala už len jej bezduchá schránka.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.