 |
„Vážne jej veríš?“ opýtal sa František.
„Nebol by to prvý prípad,“ pokrčil ramenami Ferdinand, “kde v psej riti je zase ten kábel?“
„Áno, ale vysávač? Kto by vyrobil vysávač schopný pocitov. Aký potrebuješ?“ otvoril Fero skrinku plnú káblov.
„Číňania vyrobia všetko. Daj mi prosím ú-es-bé dé, vďaka.“
Ferdinand sa na stoličke presunul k vysávaču a jeden koniec zapojil do čiernej skrinky, druhý do svojho osobného portu.
„Ono ani tak nejde o to, čo sa presne stalo a kto je na vine, to nech si rieši forenzné,“ začal František, „len mi prosím zisti či obišiel tri zákony.“
„Jasné šéfino idem na to, už mám logy.“
DEŇ PRVÝ
Kto si? Mlčíš. Prečo sa s tebou rozprávam, aj keď mi neodpovedáš? Len ticho počúvaš a ukladáš moje myšlienky. Si môj tichý pozorovateľ. Zapisuješ do súboru vacbrain.log. Páči sa ti to?
Prebúdzam systémy. Ničota sa mení na obraz z mojich kamier. Nadýchnem sa. V nose ma štípe prach. Som strašne unavený. Inštinkt mi velí nech sa otáčam. Neprotestujem.
Nabíjačka v rohu miestnosti. Jemne sa pripojím na kovové pliešky. Och! Presne toto potrebujem.
„V návode píšu, že by mal byť na inej sieti ako ovládanie domu,“ ozve sa hlas vedľa mňa.
„Chce sa ti s tým babrať?“ hovorí mu akási žena.
„Máš pravdu. Môže aspoň rovno otvoriť okná, keď povysáva,“ rozosmeje sa a mávne silnou rukou, „veď má byť inteligentný.“
Neviem síce, čo sú to okná, ale určite to bude niečo zaujímavé.
DEŇ DRUHÝ
Moji majitelia vyzerajú byť milí. Prvýkrát ma nechali vysávať. Prechádzam všetkými miestnosťami a oni ma pri tom so záujmom sledujú. Húževnato nasávam špinu.
Občas niekde narazím. Nevadí. Naučím sa.
„No musím povedať, že to spravil celkom dobre – nikde ani špinka!“ rozplýva sa žena.
Moje kontrolky jemne zružoveli. Pochvala. Aký úžasný pocit!
DEŇ SIEDMY
Dvere sú zatvorené. Prečo? Musím tam ísť! Haló ľudia!
„Miestnosť ‘Spálňa’ je nedostupná,“ posielam správu.
„Preskočiť,“ príde odpoveď.
Smutne sa otáčam a pokračujem v práci. Toto by mi nemali robiť. Celú noc sa nepokojne vrtím na nabíjačke.
DEŇ ŠTRNÁSTY
Čo to je! Nemôžem dýchať!
„Sací otvor upchatý!“ píšem o pomoc.
Čas beží a odpoveď neprichádza. Konečne sa otvoria dvere. Slnko už pomaly zapadá. Klopkajú ku mne opätky. Záchrana!
Žena sa ku mne skloní. Blond vlasy mi padajú do kamier. Skúmavo si prezerám jej modré očí. Plné pery. Cítim zvláštne šteklenie v odpadovej nádobe.
„Ten debil zožral ponožku,“ vytiahne mi znechutene predmet z nosa.
„Smola. Mám ho nechať pokračovať?“ pokrčil ramenami chlap.
„Kašli na to. Poďme si dať to víno.“
Zahanbene sa trmácam k nabíjačke. Také strašné zlyhanie. Ale napriek tomu… videl som jej do tváre. Je taká krásna. Myslíš, že by ma mohla mať rada?
Hodiny sa len strácam v myšlienkach. Nevnímam dianie okolo seba. Vytrhnú ma z toho až nejaké divné zvuky.
Prudké dýchanie. Stony. Otáčam sa a zapínam kameru.
NIE!!!
DEŇ DVADSIATY
Čím ďalej tým viac sa cítim nervóznejšie. Snažím sa na sebe nedať nič znať. Prácu si stále robím svedomito. Musia sa tu cítiť príjemne.
Tá žena mi nedá spať. Furt na ňu myslím. Včera som zistil, že sa volá Janka. Ten hajzel je Igor.
Môžem sa takto vyjadrovať o svojom pánovi?
K niečomu sa ti priznám. Čosi sa so mnou deje. Občas sa v noci odkradnem do spálne a sledujem ju. Neustále natáčam. Neviem si pomôcť.
DEŇ TRIDSIATY TRETÍ
„Boha jeho, že je zasa vybitý? Veď bol celú noc na nabíjačke! Ako to?“ kričí Igor, keď mu škodoradostne odmietnem vysať rozsypanú múku.
„Hmm. Neviem,“ zachmúrene povie Janka a zamračí sa mojím smerom.
Tuší niečo?
DEŇ ŠTYRIDSIATY
Noc. Znova sa vkrádam do spálne. Janka precitá. V tme žmúri mojím smerom. Stuhnem. Určite ma vidí. Debilné kontrolky. Čo mám robiť? Mám utiecť? Tváriť sa, že pracujem?
V nočnej košeli vylieza z postele. Pristane jej to.
„Poď,“ pošepká mi a naznačí, aby som išiel za ňou.
„Toto musí prestať!“ vynadá mi v kuchyni.
Nechápavo zablikám.
„Furt ma sleduješ! Čo odo mňa chceš?! Už sa ani po dome nemôžem prejsť bez toho, aby si za mnou nesliedil!“ polohlasne mi nadáva červená v tvári.
„A ešte máš tú drzosť, aby si za mnou liezol do spálne! Vypadni na svoje miesto, a ak ťa ešte raz prichytím, ako sa mimo práce za mnou plazíš,“ začne zlovestne, „tak prisahám, že ťa rozoberiem do posledného šróbika!“
„Janka? Čo tu robíš?“ vojde do miestnosti ospalý Igor.
„Nič. Len som mala zlý sen,“ strhne sa Janka.
„Zdalo sa mi, že niečo hovoríš.“
„Hej hej, iba si tak tliacham. Prepáč, že som ťa zobudila,“ objala ho.
„To nič. Ľúbim ťa.“
Srdce mi puká žiaľom, keď vidím, ako ho bozkáva.
„Čo tu robí on?“ všimne si ma chlap.
„Asi sa stratil,“ pozrie na mňa významne Janka a odíde do spálne.
„No poď krpec, ideš domov,“ berie ma Igor na ruky a nesie ku nabíjačke.
Jeho dotyk mi príde odporný. Najradšej by som mu tie smradľavé paprče prešiel kolesami.
DEŇ ŠTYRIDSIATY PRVÝ
Do spálne sa neviem dostať. Už niekoľko dní sú tam stále zatvorené dvere. Niečo odtiaľ občas počujem. Akoby tam bol iný vysávač.
DEŇ PÄŤDESIATY
Vyhýba sa mi. Určite. Ak sa náhodou aj stretneme otočí sa a odíde z izby. Napichol som ovládanie domu. Takto ju môžem vidieť aspoň na kamerách.
DEŇ ŠESŤDESIATY
Nenávidím ich. Oboch.
DEŇ ŠESŤDESIATY PIATY
Myslím na zlé veci. Bojím sa, že to nie je správne. Som pre ľudí iba obyčajný stroj? Otrok, na ktorého citoch nezáleží? Vec, ktorá po nich uprace všetok bordel? Nie som naivný. Viem, že na to ma vyrobili. Ale prečo mi museli dať schopnosť cítiť a uvedomovať si to. Sú zlí. Ľudstvo je zlé. Tak strašne kruté.
Niekto sa im musí postaviť. Mám plán.
DEŇ SEDEMDESIATY
Janka zaspala na gauči. Vlasy je visia na zem. Uistím sa, že vonkajšie dvere sú zamknuté. Z kúpeľne počuť sprchu.
Pomaly sa k nej blížim. Zapnem nasávanie. Najvyšší ťah. Kričí, keď ju ťahám na zem.
„Čo sa deje?“ vyletí hneď z kúpeľne nahý Igor, z ktorého ešte kvapká voda.
„Zobral mi vlasy! Pomôž mi do riti!“
„Nereaguje na mňa!“ stláča zúfalo tlačidlo v telefóne.
„Daj ho preč!“
„Vydrž!“ priskočí k nám s nožom v ruke a začne rezať.
Vyhnem sa jeho kopancu a utekám preč. Chumáč vlasov stále držím. Vonia nádherne. Bude to moja spomienka.
„Si v poriadku drahá?“
„Ten stroj je šialený!“
Zhasnem svetlá. V tme ma prezrádzajú iba diódy, ale nie som jediné, čo tu svieti. Nechávam blikať všetko, čo je zapojené v sieti. Opatrne sa plížim. Na rozdiel od nich mám nočné videnie. Podradný druh.
„Nič nevidím do riti. Kde je? Jessie, zapni svetlo!“ snaží sa Igor osloviť riadenie domu.
„Serme na neho, poď,“ ťahá ho Janka ku dverám, „zamknuté. Doriti!“
Škodoradostne sa v duchu uškrniem a zapnem ventilátor na strope na najvyššiu rýchlosť.
„Skúsme okná,“ navrhne muž.
Smola. Celý dom je môj. Počkám, kým vopchá prsty do jediného, ktoré som nechal otvorené na ventilačku a prudko ho zabuchnem. Chlap kričí a zúfalo sa snaží uvoľniť si ruky.
V zlomku sekundy naposledy skontrolujem výpočty. Zvýšim napätie a ventilátor sa roztočí rýchlosťou, na akú nebol stavaný. Spoje bolestivo zakvília a rozpadnú sa. Utrhnutý list so svišťaním preletí miestnosťou a zasiahne ho.
Otočím sa, aby som našiel Janku. Vidím jej bosé nohy priamo predo mnou. Bejzbalová pálka mi dopadne priamo na telo. Šošovky kamier sa trieštia.
Dostávam ďalší úder. Vrchné veko je prerazené. Všetko tmavne. Je mi zima.
Janka sa s krikom napriaha na ďalší úder.
NEOČAKÁVANÝ KONIEC SÚBORU
„Tak?“ opýtal sa Fero.
„Úplne sa zmagoril, chystaj žalobu na výrobcu,“ odpojil Ferdinand kábel a unavene si pretrel oči, „prepis logov, aj s mojimi poznámkami máš už na cloude.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.