 |
Na rozvalinách mrakodrapu sedel muž. Vo svetle mesiaca sledoval snehové vločky ako ticho padajú na ruiny mesta. Obrátil sa k svojmu spoločníkovi: „Koľko je to už vlastne rokov, odkedy ľudia prestali umierať?“ Ako odpoveď sa mu dostalo nadšené obliznutie ruky. Mladík s úsmevom poškrabal psa za ušami. „Priznám sa, že som zabudol. Po pár storočiach som to prestal počítať.“ Otočil sa späť k ruinám. So smutným povzdychom sa ponoril do spomienok.
Túžba po nesmrteľnosti driemala v srdciach ľudí už od nepamäti. Kameň mudrcov, kúpanie sa v krvi mladých panien. Od týchto šarlatánskych a brutálnych pokusov sa ľudstvo nakoniec dopracovalo k reálnym úspechom.
Začalo to revolučnými objavmi v medicíne. Rakovina sa vďaka novej liečbe zaradila k chorobám akou bola nádcha. Alzheimerovej chorobe sa ľudia pomstili tým, že na ňu úplne zabudli. Vďaka tomuto všetkému sa pojmom „senior“ začal nazývať až človek vo veku nad osemdesiat rokov. Vedci, povzbudení týmito výsledkami, pokračovali vo výskume a postupne zbavili svet všetkých chorôb. Ľudia sa bežne dožívali sto rokov. No vedcom to nestačilo.
Chceli viac. Chceli večný život. Cítili, že odpoveď majú na dosah a nakoniec skutočne objavili vytúžený kľúč k nesmrteľnosti. Reparačný génový vektor. Jeho úlohou bolo automaticky naprávať a doplňovať vekom poškodenú DNA. Aplikovanie vektora bolo povolené len dospelým. Všetci, ktorí ho dostali, okamžite prestali starnúť. Väčšina sveta bola nadšená. No našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že je to proti ľudskosti. Že si tým rozhnevajú Boha. Títo ľudia, aj keď v úctyhodnom veku, umreli. Zvyšok žil ďalej. Približne ďalších päťdesiat rokov. Potom tiež zomreli.
Nikto tomu nerozumel. Ľudia nestarli, no napriek tomu umierali. Vedci opakovane analyzovali a upravovali vektor, no bez výsledku. Stala sa z toho globálna posadnutosť. Viac a viac ľudí si vyberalo za povolanie genetické inžinierstvo. Ľudia z iných profesií investovali svoje majetky do výskumu reparačného vektora. So zatajeným dychom nepretržite sledovali správy ohľadom nových výsledkov. Chodili spať a vstávali s myšlienkou na nesmrteľnosť. Všetko ostatné zanedbávali. Nič iné ich nezaujímalo. Veď boli tak blízko!
Až sa to konečne podarilo. V deň, keď prvý človek dosiahol vek dvesto rokov, celý svet oslavoval. Všetko nasvedčovalo tomu, že dosiahli vytúženú nesmrteľnosť. Problémy a trápenia boli nadobro zažehnané. Aspoň tak to spočiatku vyzeralo.
To, že všetko nie je s kostolným poriadkom si ľudia všimli ešte v ten slávny deň. Išlo o prípad vraždy. Páchateľa nebolo ťažké chytiť. Omdlel priamo na mieste činu. Kto z vás by neomdlel, keby ste do niekoho vystrieľali celý zásobník a vaša obeť by len vrieskala od bolesti a odmietala zomrieť? Vedci boli v pomykove. Vektor takto fungovať nemal. Onedlho sa po svete rozšírili správy o tom, že ľudia neumierajú ani po iných pokusoch o usmrtenie. Obesenie? Bez následkov. Dekapitácia? Vyriešená prišitím hlavy. Problém ale nastal, ak niekto skočil napríklad z pätnásteho poschodia. To, čo po ňom ostalo, malo ďaleko od ľudskej bytosti, rozhodne to však bolo pri živote. Zvyšky pľúc dýchali, oko sem-tam žmurklo. Akú agóniu musel pritom pociťovať, to si nikto nechcel ani len predstaviť. Ako humánne riešenie týchto prípadov, bolo navrhnuté spálenie dotyčných na popol. Lenže potom, ako popol začal vykazovať známky inteligentného správania, sa od toho okamžite upustilo. Ľudia boli zdesení. Ďalším nemilým zistením bolo to, že stratili schopnosť reprodukcie. Radosť a nadšenie z nesmrteľnosti vystriedala neistota a strach. Vektor mali aplikovaný všetci okrem detí. Tie časom zostarli, no nezomierali. Ľudia obvinili vedcov, že vektor tajne podali celej populácii. Vedecká obec to poprela. Nikto im však neveril a nakoniec boli obvinení z predčasného použitia vektora na ľuďoch. Z hrdinov sa stali vyhnanci. Svet sa otriasal v základoch.
Po niekoľkých rokoch sa ľudia z prvotného šoku nakoniec spamätali. Pod hrozbou nekonečného utrpenia si už nikto nesiahal na život. Akýkoľvek pokus o vraždu, ktorého výsledkom bolo nevratné poškodenie obete, sa trestal väzením. Doživotie nahradil pojem „na večnosť“. Všetci si postupom času začali nesmrteľnosť užívať. Oddávali sa všemožným slastiam. Niekoľko storočí panovala na Zemi vysnívaná utópia. No netrvala večne.
Koľko trvá, kým človek vyskúša všetko, čo svet poskytuje? A koľko, kým ho to všetko omrzí? Kým stratí zmysel života? Po pár storočiach ľudia emočne vyschli. Prichádzali o zdravý rozum. Keďže aj bez jedla žili ďalej, dobrovoľne hladovali, len aby niečo cítili. Nakoniec sa ľudstvo dopracovalo do štádia, keď väčšina populácie roky bez hnutia ležala na mieste, kde sa práve ocitla. Pri zmysloch ostala už len hŕstka. Odkaz človeka pomaly ale isto upadal do zabudnutia. Mestá sa rozpadali v základoch. Koniec éry ľudí bol blízko.
Vychádzalo slnko. Muž nehybne sedel, mysľou ešte stále stratený v spomienkach. Pretrel si oči. „Tých pár ľudí, ktorí ešte dokážu uvažovať, si stále myslí, že za to môže ten vektor,“ prihovoril sa ležiacemu psovi. „Mýlia sa. Blízko k pravde boli tí, ktorí sa báli Božieho hnevu.“ Zahľadel sa na ruiny mesta. „Od Boha mám síce ďaleko, no rozhodne sa im podarilo ma rozhnevať.“ Oči sa mu zaliali slzami. „Zavraždili mi sestru. Na ceste za nesmrteľnosťou prestali žiť, a to ju zničilo. Stala sa z nej bezduchá entita. U nás to je, akoby sme zomreli. Tak veľmi trpela.“ Plecia sa mu začali otriasať vzlykmi. „Preto som sa rozhodol pomstiť a odísť za ňou. Dal som ľuďom to, po čom tak túžili. Nesmrteľnosť. Keď prestanú umierať, ja zaniknem a oni sa časom zbláznia, nie? Dávalo to zmysel. Dosiahol by som, čo som chcel.“ Sklamane vzdychol. „Lenže to nevyšlo. Ľudia chodili, dýchali, a predsa nežili. To zabilo Život, moju sestru. Tak stratili schopnosť reprodukcie. Nový život u nich prestal vznikať. A napriek tomu, že neumierali, vo vnútri boli mŕtvi. Preto som pretrval,“ znechutene odfrkol. „Po pár storočiach, keď ma hnev prešiel, mi niečo napadlo. Nemusí to byť len pomsta. Môže to byť aj lekcia. Ak by si po tejto skúsenosti začali ľudia vážiť to, čo majú, ak by začali znovu naplno žiť, možno by to priviedlo Život späť! No musel som si byť istý, že sa niečo také už nebude opakovať. Už nikdy sa nechcem prizerať, ako moja sestra trpí.“ Smrť sa postavil. „A tak som čakal až doteraz. Pokiaľ budú na samom dne.“ Vystrel pred seba ruku. Vzduch sa zamihotal a za moment v nej držal obsidiánovú kosu, čiernu ako noc. „Čo myslíš? Poučili sa?“ spýtal sa svojho spoločníka, ktorý ho zvedavo sledoval. Potom prudko udrel rukoväťou kosy o zem. Vlna energie, ktorú tým uvoľnil, sa rozšírila po celej Zemi. Nechal kosu zmiznúť a znovu si sadol. „Teraz budem čakať. Keď si uvedomia, že sú opäť smrteľní, väčšina sa od šťastia podreže. No vkladám nádej do tej poslednej hŕstky ľudí, ktorá je ešte pri zmysloch.“ Smutne sa pousmial. „Ak to vyjde, Život sa vráti. Ak nie, všetci umrú a ja sa poberiem za svojou sestrou. Tak či onak, budem spokojný.“
Zem sa zachvela. Oliver prekvapene zažmurkal. Ako dlho už sedí? Musí sa pohnúť, inak dopadne ako ostatní. Potriasol hlavou. Zamračil sa. Niečo je inak.
V mysli sa mu ozval hlas: „Žite. Druhú šancu už nedostanete.”
Oliver vyskočil. „Kto to povedal?“ Pozrel sa na muža, ktorý ležal vedľa, a ktorý si pred týždňom z nudy prepichol hruď nožom. Prizrel sa mu bližšie. Vytreštil oči.
Muž nedýchal. Bol mŕtvy.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.