Ohnivé pero - jar 2024: Papiere, papiere!

ohnive pero

Len čo zaklopal na dvere, zvnútra zaznel dupot nôh a vráta sa zakrátko roztvorili dokorán.

„Chvalabohu, že už ste tu!“ hlesla gazdiná jedným dychom a hosťa oduševnene vítala dnu. Ten si ju najprv premeral skúmavým pohľadom. Moletná žena mala kruhy pod očami, strapaté vlasy a strhanú tvár. Tak to zvyklo byť vždy.

„Kedy sa to začalo?“ spýtal sa nevzrušene, keď vošiel dovnútra jej neveľkého predmestského dom­ca.

Zblednutá gazdiná sa nervózne zamrvila. „Včera ráno. Vstala som, spravila si raňajky, vyšla na terasu do záhrady a a…“ hlas sa jej zlomil, z oči vyšli slzy. „…a oni tam už boli!“

Z kapsy nacvičeným pohybom vytiahol vreckovku a podal ju fňukajúcej žene. „Rád by som sa na to pozrel,“ riekol a nasledoval gazdinú k zadným dverám do kuchyne. Boli na nich spustené rolety a kľučka bola podopretá operadlom stoličky.

„Pre istotu,“ vysvetlila mu, pričom si od dverí držala odstup, akoby to bol portál do samotného pekla.

Potiahol šnúrkou, žalúzie sa odklopili. Tmavá kuchyňa sa rozsvetlila dopoludňajším svitom, ktorý vytrhol zo šera jeho fádnu tvár a životom unavené oči. Tie teraz upieral do ženinej záhrady.

V nej pobehovali desiatky drobných mužíkov so špicatými klobúkmi a páchali neplechu. Škriatkovia premenili kedysi úchvatnú záhradu na zablatenú pustinu – vyšklbali záhony, poprevracali kvetináče, vytrhali stromčeky, vykadili sa na trávnik a vymočili do záhradného jazierka.

Žena si znovu zronene povzdychla. Bol na to už zvyknutý. Takmer všetci jeho klienti boli v takom stave, keď ho k sebe zavolali. Znivočená záhrada bola predtým ich jedinou pýchou, často dokonca zmyslom života. Gazdiná musela odvrátiť zrak. Roky tvrdej driny boli nenávratne fuč, až ju z toho pichalo pri srdci. „Pomôžete mi?“

Ešte raz preletel pohľadom po zničenej záhrade, odstúpil od dverí a prikývol. Potom sa naučene rozhovoril monotónnym hlasom: „Máme dočinenia s gnómom záhradným pustošivým. Nižšia magická bytosť, typ škodca. Na ich likvidáciu sa podľa zákona o ochrane magických rezidentov nesmú použiť žiadne chemické prostriedky, či akákoľvek forma násilia a jediným schváleným spôsobom ich odstránenia je falošné úradne nariadenie.“

Gazdiná na neho vyvalila zaslzené oči. „Úradne nariadenie?“

Mechanicky prikývol. „Má to však háčik. Záhradní škriatkovia odmietajú komunikovať s kýmkoľvek mimo ich vlastného druhu.“

„Ako sa s nimi potom chcete dohado…“ nedopovedala, lebo na jej vstupné dvere opäť ktosi zaklopal.

„To bude môj kolega. Šiel si najprv spraviť prieskum terénu.“

Gazdiná pricupitala k dverám, neisto ich otvorila.

„Milostivá,“ uklonil sa záhradný gnóm v miniatúrnom obleku. „Moje meno je Gašpar,“ predstavil sa piskľavým hlasom a zo saka vytiahol svoju identifikáciu. „Úrad likvidácie magických škodcov.“

Žena neprestávala s vyvaľovaním buliev.

Drobný úradník vošiel dnu a prikročil k svojmu kolegovi. „Vyzerá to tam na pokročilé zamorenie, pravdepodobne stovka delikventov.“

Následne si do úst vstrekol osviežovač, komicky prehopkal k zadným dverám, ktoré mu gazdiná otvorila a vyšiel do záhrady. Žena si pred oknom nervózne žmolila ruky; netušila, čo sa bude diať. Muž si sadol za stôl, vytiahol z aktovky akési papiere a začal čosi spisovať.

Len čo sa Gašpar objavil vonku, drancujúci škriatkovia zmeraveli. Po chvíli pred neho prišiel jeden mimoriadne zablatený gnóm, istotne ich vodca. „Tento rajón je náš!“ zavrčal na neho nepriateľsky.

Gašpar sa poškrabal po dlhej bielej brade, ktorá mu – ako správnemu škriatkovi – siahala až po zem. „A máte na to povolenie?“

Zablatenec sa ľahostajne zachechtal. „Žiadne nepotrebujeme.“

„Nuž, to by som si nebol taký istý, pane. Táto záhrada patrí pod územný celok, na ktorý sa vzťahuje škriatkovský zákon o regulovanom záhradnom pustošení.“

Špinavý gnóm sa neisto rozhliadol naokolo. „Aký zákon?“

Gašpar z hustej brady vytiahol tučný zväzok, nalistoval ho a začal čítať: „Zákon č. 732/2020 o regulovanom záhradnom pustošení prikazuje, že každá záhradná invázia musí byť autorizovaná ministerstvom nivočenia a bez oficiálnej dokumentácie ju nie je možné vykonať.“

Záhrada bola zrazu plná vystrašených pohľadov.

Gašpar pokračoval: „Invázia s absenciou potrebných povolení a vyplnených formulárov sa trestá tou najvyššou pokutou…“ pridal dramatickú pauzu: „…odstrihnutím!“

Gnómovia zborovo zhíkli a rukami si kŕčovito oblapili milované brady.

Úradník spravil sebavedomo krok vpred. „Takže mi ráčte ukázať papiere, vospolok!“

Zablatenec zbledol a začal habkať, pohľadom pritom blúdil po svojich rovnako bezradných druhoch. „Papiere, papiere! No, no, my nič také nemáme.“

Gašpar na nich hrozivo zablýskal očami. „Tak v tom prípade sa začnite lúčiť so svojimi bradami.“

Medzi škriatkami vypukol piskľavý huriavk, vzájomne sa začali obviňovať a strkať do seba, nejednému gnómovi z hlavy odfrkol klobúk.

Zúfalý Zablatenec si pred Gašparom kľakol na kolená. „Prosím, pán úradník, neberte nám naše brady! Len tie nie!“

Gašpar sa teatrálne zamyslel a napokon akože zhovievavo prikývol. „No dobre, dobre, tentokrát to bude iba napomenutie. Ale musíte stadiaľto okamžite zmiznúť!“

Gnómovia horlivo prikývli a vzápätí všetci vzali nohy na plecia, len sa tak za nimi zaprášilo.

Keď natešená gazdiná vyšla vonku, neverila vlastným očiam. „Ako ste to dokázali?“

„Vládna byrokracia nie je len strašiakom vás ľudí, milostivá,“ zachechtal sa Gašpar a vrátil jeden z prevrhnutých kvetináčov späť na svoje miesto.

Aj žena sa srdečne zasmiala, no potom jej muž do rúk vtlačil faktúru za ich služby. Úsmev sa z gazdininej tváre vytratil ešte rýchlejšie, než škriatkovia z jej záhrady.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

29. apríla
Marek Grega