Ohnivé pero - jar 2024: Škvrnka

ohnive pero

Meč, ukovaný z mäkkého materiálu, sa odrazil od krku. Zanechal nepatrný zárez a trestanec vyrazil bolestivý škrek. Stužka fialovej krvi nakreslila na kožu zvlnený potôčik. Na zvrásnenom laloku pod bradou sa hromadili kvapky a lenivo čľapkali na dlážku.

Kat Mopheti zamrkal na ohnutú zbraň a vyvolal smiech zástupov. Zahral rozhorčenie. Jeden z tovarišov sa dramaticky tľapol po čele a pustil predlaktie odsúdeného. Ten ryčal a pokúšal sa rozohnať voľnou končatinou. Vyzeralo to, akoby chytal muchy. Dav od rehotu lapal po dychu.

Cára Alaura rušila kakofónia smiechu. Prenikavý chichot, bublavý chachot, hlboké odŕhanie. Majster kat vedel baviť. Aj jeho pomocník výborne zaimprovizoval.

Mopheti pokračoval v groteske. Zdanlivo nešikovne rúbal mečom, ktorý sa zakaždým skrútil do smiešnych tvarov. Zásek na krku sa roztváral ako priesmyk. Fialové striekance odlietali všetkými smermi a krv sa zlievala do jazierka. Smrteľný ryk sa menil na rieku chrapotu a tlmeného klokotania, až nakoniec zanikol.

Popravčia partia vymýšľala vždy nové estrády. Klaunské sekery a meče, farebné pílky, ktoré sa lámali uprostred rezania, sochy, čo odsúdenca neohrabane krájali. Alaur kedysi miloval popravy. Teraz už staroba neodbytne klopala na bránu a on mal pocit, že videl všetko.

„Je čas,“ pošepkal sluha, ktorý sa zrodil zo vzduchu. Príkaz vyrušiť v pravej chvíli splnil na jednotku. Imperátor dôstojne zosadol z trónu, katovi hodil veľkoryso naplnený mešec a pokynul davom. Všetky rasy v tichosti pokľakli. Bez slova sa odobral preč. Kto by spytoval povinnosti Neomylného?

„Čaká nás kúpeľ.“

„To nie, výsosť! Najprv zasadanie vojenskej rady. Neznesie odklad, útok je pripravený,“ odvetil služobník náhlivo. Vzápätí si uvedomil svoju chybu.

„Nechaj na mne, čo znesie, alebo neznesie odklad! Ja som začiatok aj koniec, som váhanie a som aj útok!“

Sharbla v pokore takmer splynul s dlážkou. Bolo to ľahšie, ako sa zvíjať na popravisku.

„Najprv sa umyjem!“ zavelil vladár. „Vzduch divadla je jedovatý, premiešaný strachom a zánikom.“

Parobok už neroztvoril gamby, iba trikrát plesol plutvami. Odvšadiaľ sa vyrojili vyzliekači, lazobníci, odchlpári, natierači, mastičkári, leštiči, krajčíri a radodajky.

Kúpeľ netrval tak dlho, ako zvyčajne. Generáli, nastúpení vo vojnovej komnate, nesmeli odhadnúť, kedy vladár vkročí do miestnosti. Cár ovláda čas a priestor ostatných. Inak by nebol cárom.

Sluhovia ho ovinuli širokým, bielym pásom látky. Na každú zo štyroch nôh navliekli pohodlný sandál a ramená ozdobili náramkami. Takto vystrojený sa dostavil na zasadanie.

Dôstojníci si mlčky poľahali na dlážku. Až pokyn, aby vstali, ich zbavil nehybnosti.

„Sústava F191F5. Obkľúčenie kompletné,“ oznámil generál Umum. Panovník nemal rád nepodstatné detaily, iba dáta a fakty.

„Koľko planét?“

„Tridsaťštyri nehostinných, z toho dvanásť so zdrojmi. Šesť osídlených, možný inteligentný život.“

Vládca otrávene mávol pazúrom. „Zažili sme aj slávnejšie výpady. Impérium pozbiera aj omrvinky, čo poviete?“

„Ríša obsiahne všetko, pane!“

Je ľahké vydať rozkaz na ničenie bezfarebných svetov, pomyslel si Alaur. Vlastná myšlienka ho zaskočila. Nemal vo zvyku filozofovať. Som starý, pomyslel si. Ale mám potomka, utešil sa. Je čas.

„Inváziu schvaľujem.“ Opustil miestnosť, ani neodpovedal na salutovanie.

Princ Kalonga sa hral s figúrkou, ktorá držala v ruke meč. Bolo ťažké zasiahnuť bábku, priviazanú na bielej doske.

„Poser sa!,“ kričal chlapec veselo. Nevedel sa dočkať, kedy trestanec vydá zvuk bolesti. Nevnímal, že jeho otec stojí vo dverách. Keby obrátil hlavu, videl by pohľad, ktorý objímal a dusil v náručí.

Alaur k nemu podišiel. „Hráš sa, pavúčik?“

Dieťa sa prekvapene strhlo. „Ocko!“ vykríklo a vrúcne objalo panovníka. „Hrám sa na Mophetiho,“ vyhŕklo. „Meč mrazu vymyslel iba nedávno! Je ťažké tým mečom popravovať. Najlepší kat vo vesmíre! Ako to dokáže?“

Imperátor sa usmial. „Zbavoval ríšu vzbúrencov, ešte keď trónil tvoj dedo. Mopheti je jeden z posledných svojho druhu. Ty si možno nájdeš náhradu.“

Potomok zvážnel. „Prečo by som mal hľadať iného Mophetiho? Veď ty si pán.“ „Už iba chvíľu,“ odvetil Alaur. „Prišla tvoja éra, synček. Poď, tuto sadni na moje koleno.“

Kalonga zvedavo vyskočil na otcovu končatinu.

„Sharbla!“ zakričal cár.

Komorník sa zjavil ako hviezda v náhodnom zhluku prachu. Pripravený vykonať čokoľvek.

„Nech sa zaraz dostaví Mopheti! A s ním pomocník, čo sa dnes choval tak zábavne.“ Sharbla kamsi trielil, nie nepodobný rozmazanej šmuhe. V sekunde sa opäť zjavil, s katom a jeho učňom, ktorý nevedel, kam sa dívať a ako sa chovať.

Alaur sa obrátil na svojho syna. Princ bez pohnutia sedel na otcovom kolene. Civel na exekútora.

„Viem, že chceš vyspovedať majstra popravcu, a najradšej by si bol, keby ostal v tvojej komnate. Namiesto figúrky.“

Princ Kalonga sa nadýchol, akoby chcel prehovoriť.

„Najprv sa musíš naučiť, ako rozhodovať,“ prerušil ho otec. „Tu stojí Sharbla. Dnes ma náhlil a odvážil sa pripomínať mi, čo je zásadné.“

Pohľad syna sa zaostril na sluhu, ktorého pokožka bola odrazu belšia.

„Je to užitočný služobník,“ povedal Alaur. „Zvolil som si ho veľmi dávno, lebo splnil každé prianie. Je mi vzácny, ale poznáš jeho prehrešok. Rozhodni, synček. Iba pokynieš a ostane sluhom. Povieš iné slovo a bude z neho korisť.“

Chlapec váhavo hľadel na Sharblu.

„Akokoľvek rozhodneš,“ uistil ho vladár, „tak sa stane.“

Komorník zmeravel. Netrúfal si nič povedať, ani bleskovo ujsť. Videl v očiach chlapca niečo, čo obomklo jeho plutvy a ostne ako ľadové puto.

Princeps váhal iba chvíľu. „Korisť,“ povedal ľahostajne.

Imperátor, s hrdým výrazom, zodvihol pazúr a kat razom spútal obeť. Sluha vyzeral ako socha, iba kaluž moču pod jeho nohami svedčila o tom, že je to živá bytosť.

„Mopheti, odveď trestanca!“ rozkázal Alaur. „Tvoj pomocník tu zostane.“

Cár chvíľu sústredene študoval črty mládenca. Vysoké čelo, namiesto vlasov zvlnené tetovania, ostré, odstávajúce uši

“Odkedy má majster kat syna?”, opýtal sa. Prekvapenie vo výraze učňa ho utvrdilo v tom, že uhádol.

“Som vskutku katov pankhart, Lemphi. Vraj takmer čistej krvi jeho rasy, pane”, odvetil paholok.

Cár veselo žmurkol na princa. “Možno práve spoznávaš svojho majstra kata. Keď sa rodí nová éra, umiera časť starého sveta. Iba dynastia pretrváva.”

Kalonga zoskočil na zem a nastavil Lephimu svoj sandál. Ten bez zaváhania klesol na kolená a pobozkal vznešenú nohu.

Diktátor sa náhle sklonil nad tovariša. Uchopil mládenca za tuniku a pritiahol ho bližšie. „Odkiaľ je táto škvrna?“ Pazúr ukazoval do zhluku krvavých striekancov. Vymenil si pohľad so svojim synom. „Krása,“ zašepkal. Nechtom vyrezal časť košele, nedbajúc na škrabanec na Lephiho koži. Opatrne vložil útržok látky do princovej dlane.

Učňovi už nevenovali pozornosť. Iba civeli na poklad. Dvaja vášniví zberatelia. Kalonga natešene zvýskol a bežal ku kolosálnemu obrazu za trónom. Cár ho dôstojne nasledoval. „Opatrne, synček!“

Pred kolážou zastali a kochali sa svojim dielom. Pozostávala z franforcov látok, zdrapov kože, črepov a chumáčov vlasov. Každému kúsku dominovala škvrna. Stovky odtieňov. „Obrovské! Naše impérium,“ vzdychol chlapec.

„Tento nový útržok patrí sem hore,“ rozhodol Alaur. Nadvihol Kalongu nad hlavu a chlapček starostlivo pripol textíliu. „Určite je zo systému A5CFE5,“ poučil potomka a posadil si ho na ramená.

„Prečo vidíme iba farby krvi, ocko?“

Imperátor pokrčil ramenami. „Nik nevie. Podľa legendy je náš rod predurčený dobývať. Veľká moc nepotrebuje kolorit.“

Malá škvrnka žiarila čerstvo a zatienila všetky ostatné farby.

Nádherná, jedinečná.

Červená.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

18. marca
Martin Pollák