 |
Poďte, priatelia, poďte sem,
úžasný príbeh vám rozpoviem.
O čom bude, pýtate sa,
berte krígle, posaďte sa.
Stalo sa to v časoch nie tak dávnych,
nenájdete to v eposoch bájnych.
Noxus Čierny po moci zatúžil,
telá mŕtvych na svoj plán využil.
Z hrobov svojich povstali,
na temnú púť sa vydali.
Skaza a smrť za nimi zostala,
nádej sa už dávno schovala.
Umrlci boli ako na tvári kraja vred,
temnou mágiou hnaný vpred.
Hniloba a puch ich sprevádzali,
bez odporu krajinou prechádzali.
Ničili a plienili dedinu za dedinou,
ľudia plakali nad tou novinou.
Nakoniec dorazili do tieňa hory,
ukončiť trpaslíkom ich spory.
Tam ale na mocný val narazili,
sekery a štíty sa im postavili.
Do boja s mŕtvou hordou sa vrhli,
aby túto hradbu temnoty strhli.
Medzi bojovníkmi Torgal Zlatofúz stál,
jeho hurónsky smiech sa bojiskom ozýval.
Nepriateľov sekal ako kosa.
na padlé telá si sadne rosa.
Prepočítal sa však trpaslík statočný,
skočil do hordy, kde bol boj náročný.
Neživý sa hneď po ňom vrhli,
aby trpaslíkovu slávu zvrhli.
Torgal, ten sa len tak nedal,
z plných pľúc hlasno zreval.
Nemŕtvych starú mater preklínal,
prehnité hlavy z ramien postínal.
Nepriateľov bolo príliš mnoho,
nestačilo sa im postaviť stroho.
Sekera stínať nestíhala,
umrlcov bolo príliš veľa.
Nečakaná pomoc sa Torgalovi dostala,
mená predkov každým úderom kričala.
Priletela sťa divoký víchor,
trpaslík od prekvapenia stíchol.
Ako bohyňa pomsty tam stála,
každého zlosyna jednou ranou sťala.
Pomocnú ruku Torgalovi podala,
Dagna Šeroštít sa trpaslica volala.
Úsmev plných pier ho omámil,
aj na vypuklý hrudný plát pohľad zablúdil.
Od smaragdových očí nevedel odtrhnúť zrak,
vlasy vo vrkočoch, ryšavé sťa ohnivý drak.
Stáli by tam hoc aj celý deň,
keby okolo nich nebola smrti žeň.
Vyslovil teda výzvu trpaslík fúzatý,
ten kto zlyhá, večer pivo zaplatí.
Statočná bojovníčka výzvu prijala,
s piesňou na perách sa do boja vydala.
Veď to sa medzi trpaslíkmi patrí,
Torgal bežal za ňou, jeho úmysel jasný.
Mená svojich predkov obaja volali,
trpaslíci sa k nim s radosťou pridali.
Umrlci padali ako hnilé hrušky,
oči im vyjedali hladné mušky.
Nekromant videl, že s jeho armádou je zle,
ťažko si priznával, ako ho to štve.
Chcel sa z bojiska vytratiť pospiatky,
v tom dostal sekerou medzi lopatky.
Posledný z nemŕtvych padol na chladnú zem,
„Vychladené pivo teraz chcem!“
Torgalova požiadavka nebola bez dôvodu.
„Ak sa neumyješ, budeš piť len vodu.“
Bojovník bral Dagninu hrozbu vážne,
k takému niečomu sa nesmel stavať vlažne.
Než teda do krčmy vyrazili,
umyjú sa, aby sa nehanbili.
Torgal s Dagnou opustili bojisko,
ich cieľ bol odtiaľ riadny kusisko.
Keď konečne do cieľa dorazili,
pri vodopáde svoje nahé telá vystavili.
Pach nemŕtvych zo seba vo vode zmyli,
V tuhom objatí telom do tela sa vpili.
Stávka už dávno vyfučala im z hlavy,
z toho čo robili sa červenali aj skaly.
Tak to bol príbeh o Torgalovi a Dagne,
a vidím, že aj s pivom sme už na dne.
Môžem vám predviesť ešte ďalšie bardské fígle,
ale musíte po mne prestať hádzať prázdne krígle!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.