 |
„Neutáboríme sa tu?“
„Nevidíš ten terén okolo? Stojíš v močiari, do rána nám všetko namokne. Liečivá budú zničené a my sa môžme tiež rovno uložiť do vody.“
„Myslíš, že je rozumnejšie o tomto čase pokračovať ďalej? Nielen, že už je hlboká noc, ešte aj tá mizerná hmla nám bráni vo výhľade. Bojím sa, že tu niekde zle stúpime a môže to s nami nedobre dopadnúť.“
„Teraz máš obavy? A vďaka komu sme tu?“
„Vďaka mne! Si rád, že som to priznala? Ale tie svetielka si videl aj ty. Vyzerali úplne ako malé ohníčky. Myslela som si, že tu bude prinajmenšom chalupa, ak nie celá dedina.“
„Myslieť si si mohla, čo chceš, fakt je, že sme sa stratili uprostred močiara.“
„Čí nápad bol ísť v noci?“
„Dobre vieš, že zajtra budem mať to menovanie. Nesmiem prísť neskoro.“
Žena si rezignovane sadla na gigantický kufor.
„Tvoj plán vyšiel skvele. Aj keď sa tam dostaneme, môžeš si svoj dekrét mestského lekárnika prevziať v týchto zablatených šatách.“
„Nespomínaš si? Mali sme ísť už minulý týždeň, ale niekto tu ochorel.“
„Áno, všetko je to moja vina.“
Žena sa obrátila mužovi chrbtom.
„Za všetko čo sa nám stalo, môžem ja. Za to, že ideme neskoro, za to, že sa vôbec musíme sťahovať, aj za to, čo sa stalo s našim malým.“
Žene sa začali do očí hrnúť slzy.
„Nikdy som nič také nepovedal!“
„Ani si nemusel. Si ku mne chladný. Ako keby to bola moja vina.“
Muž zmeravel. Riešiť ich osobné problémy v tejto situácii bolo to posledné, čo chcel.
„To, čo sa stalo bola nehoda. Mohlo sa to stať komukoľvek.“
Vycedil zo seba, i keď si to nemyslel.
„Bola som zlá matka, len to povedz!“
„Prečo niečo takéto teraz riešime?“
„Myslím naňho stále, na jeho malé ručičky a krásnu tváričku.“
„Nemá zmysel sa tým trápiť.“
„Nemá zmysel? Ty si nad ním mávol rukou ako nad stratenou vecou, ale ja naňho myslím neustále.“
„Ja na to nemyslím.“
Na povzbudenie manželky klamal.
„Je to pre teba jednoduchšie. Nikdy si ho nechcel. Mal si ho vôbec rád?“
„Mala by si si vziať svoj liek.“
Sám do seba hodil jednu tabletku zo saka. Otočil sa, vzal svoj kufrík s liečivami a nasmeroval si to do temnoty.
„To ma tu len tak necháš?“
Naposledy sa otočil na svoju manželku.
„Zostaň tu, keď sa bojíš. Ja nájdem cestu von. Potom po teba niekoho pošlem.“
Stratil sa v hmle. Žena sa bála ísť ďalej. Poznala dosť príbehov ľudí, čo sa v noci v močiari utopili za záhadných okolností. Často sa utopenia pripisovali magickým bytostiam. Bolo síce moderné 19. storočie, ale povery v ľuďoch rezonovali po generácie. Máriu Holekovú, manželku nového mestského lekárnika, desil najviac svetlonos. Práve pre jeho podstatu. Mala strach. Zostala teda na mieste. Vedela, že sa na manžela dá spoľahnúť, i keď sa pohádali. Miloval ju. A aj ona jeho. Sedela teda na kufri a snažila sa chrániť pred komármi, ktorí sa zhlukovali na nočnú hostinu. Lekárnik Holek prechádzal pomedzi vresovisko. Do tváre ho udierala vysoká tráva a telo obťažoval otravný hmyz. Hoci mal kvalitné topánky, ponožky mal už dávno premočené. Zdalo sa mu, že našiel cestu, kde vody ubúdalo.
„Ak sa tam aj dostanem, budem potrebovať celý oblek vyčistiť.“
Spoza jeho chrbta začul praskanie konárov. Prudko sa otočil. Na krku zacítil studený vánok, akoby mu niekto dýchal na krk.
„Mária? To si ty? Mária, to nie je vtipné!“
Žiadna odpoveď. Zrazu uvidel dve malé svetielka. Zdalo sa v tej hmle, že ide o svetlá lampášov kdesi na obzore. Potešil sa. Zamrzol, keď si uvedomil, že sa približujú rýchlo práve k nemu. Zo svetielok sa vyformovali oči na postave vysokej cez dva metre. Hoci šlo o statnú postavu, proporciami pripomínala dieťa. Persona zastala za najbližšou hradbou trávy. Muž cúvol. Na okamih na seba pozerali. Cítil ako táto entita prenikavo hľadí do jeho duše. Nemohol sa pohnúť. Znenazdajky sa mu vynorili spomienky na syna. To ho vydesilo tak veľmi, že sa dostal z tranzu a podarilo sa mu utiecť. Či čľapkal nohou do bahna alebo vody bolo mu to jedno. Chcel byť len preč z tohto miesta. Jeden krok bol nešťastný. Spravil kotrmelec a spadol do vody. Kufrík s liečivami klesol pod hladinu, ale jemu sa podarilo vynoriť. Voda mu siahala až po pás. To ho nezastavilo a brodil sa preč od desu, ktorý zažil.
Mária sedela na kufri a čakala, kým príde úsvit. Mierne driemala, no pri piskote nočných vtákov ju vždy myklo. Tentoraz jej pozornosť upútal iný zvuk. Znelo to, akoby počula plakať dieťa. Vstala a snažila sa identifikovať pôvod zvuku. Zahliadla maličké svetielko. Podišla bližšie, lebo sa jej zdalo, že mrnčanie pochádza odtiaľ. Odhrnula trávu a všimla si, že svetielka sú dve. Boli to očká dieťaťa ležiaceho na zemi. Chcela sa ho dotknúť, no v tej chvíli začalo dieťa nekontrolovateľne rásť. Ani sa nenazdala a dieťa sa zmenilo na gigantické monštrum. Na okamih na seba hľadeli. Mária cítila, ako jej dva malé žhavé uhlíky hľadia priamo do svedomia. Spanikárila, batožinu nechala za sebou a začala utekať. V jej dlhých šatách to bolo nadmieru komplikované. Niekoľkokrát si oškrela tvár, ruky zaborila do blata a šaty natrhla na nespočetne veľa miestach. Stále ju hnal strach z prenasledovateľa. Dochádzali jej sily, obzrela sa a vtom do niečoho narazila. Zhodilo ju to do vody. Celá sa ponorila. Mávala rukami, snažila sa nadýchnuť. Myslela si, že je s ňou koniec, keď zacítila na svojom chrbte ruku. Tá ju vytiahla z vody. Bol to jej manžel. Mária sa rozplakala. Hodila sa mu okolo krku s plačom a prosila ho o odpustenie.
„Prepáč miláčik, prepáč mi to!“
„Je to moja chyba, nemal som ťa tu nechávať samú.“
„Nie, ja za to môžem, že sme tu. Svetlonos nás sem prilákal. To on ma chcel uhnať na smrť.“
„Svetlonos?“
"Ty si ho nevidel? To veľké monštrum. Je to duša mŕtveho dieťaťa, ktorá túži po skazených ľudoch.“
„Nič také nie je!“
„Ale je! Je tu náš syn. To on ma prišiel strašiť, za to čo som urobila!“
„Nebola to tvoja vina, ale moja. Ja za to môžem. Ak prišiel niekoho strašiť tak mňa. Mal som ho viac ľúbiť. Nepasoval mi do kariéry, do života, ale mal byť pre mňa všetkým, vtedy som to nechápal. Prepáč láska, bola to moja vina. Teraz to už viem.“
„Nebola! To som bola ja! To ja… to ja som ho udusila.“
„Čo to vravíš?“
Potriasol manželkou.
„Prepáč mi to láska. Bola som vyčerpaná. Ty si bol stále v práci a on neustále plakal. Nevidela som iné riešenie. Len som mu priložila deku k tváričke. Vôbec ho to nebolelo, iba pokojne zaspal. Konečne.“
Lekárnik ju odsotil na zem. Dopadla do hustého bahna.
„Ako si to mohla spraviť? Bol to náš syn!“
Mária sa priplazila k jeho nohám a začala ich bozkávať.
„Urobila som to pre nás!“
„Pre mňa teda nie!“
Holek si vytiahol zo saka za hrsť tabletiek a prehltol ich. Odvrátil sa od manželky a kráčal do temnoty močiara.
„Chceš ma tu nechať opäť samú? Keď je tu to monštrum?“
„Áno… jedno monštrum tu naozaj je.“
„Neopúšťaj ma!“
Mária chcela vstať, no šaty nasali vodu a vytvorili ťažkú záťaž. Jej manžel zmizol v hmle.
„Neopúšťaj ma!“
Kričala a plakala, no nedokázala s tým nič urobiť a tak zostala sedieť sama uprostred strašidelného močiara. Tráva zašuchotala.
„Láska si to ty? Vedela som, že ma neopustíš!“
Priplazila sa bližšie, no rýchlo zistila, že to čo k nej prichádzalo, nebol jej manžel. Dva jagavé uhlíky sa začali približovať. Utekala tak, ako jej to situácia dovolia. Po štyroch sa brodila blatom, až pomaly zachádzala do vodnatejšej oblasti. Dúfala, že monštru odpláva. Urobila osudovú chybu. Šaty ju ťahali ku dnu. Chytala sa stebiel trávy, nechtami sa zabárala do rozmočenej zeme, nič nepomáhalo. Klesala pomaly ku dnu. Posledné čo videla spod vody bolo, ako sa na ňu díva malý chlapec a jeho oči svietili ako dve malé svetielka.
Koniec.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.