 |
Na trhovisku panoval obvyklý ruch Melzy. Ľudia, veľkí i malí, zveroľudia. Všehochuť.
„Očuj, šťankoplavec, pýtal som sa ťa jasne: Máš povolenie na predaj?“ rázne zvýšil hlas pochôdzkar Mestskej stráže. Kontroloval mločniaka, ktorý si na rohu ulice rozložil batôžtek s najrôznejšími haraburdami. Mločniak čosi odvetil v svojom šušľavo znejúcom prízvuku.
Mürtli Frodikšin odvrátil pohľad od toho výjavu. Stál pred stánkom s čerstvými rakmi a rybami. Vo vedľajšom predávali chlieb, žemle a praclíky, v ďalšom najrôznejšie korenia a byliny. Kolegovia ho poprosili, nech odbehne na nákup. Viac ho bavili nákupy súčiastok do jeho obľúbených technických hračičiek, no povinnosť je povinnosť.
„Prepáčte, mladý pán…“ oslovil ho ženský hlas. Otočil sa a uvidel útlejšiu mladú brunetu, len o niečo vyššiu od neho. „Nehnevajte sa, ale ste mi nejaký povedomý. Nestretli sme sa?“
Rozhodol sa dbať na odlišnú farbu hlasu. Príliš nezveličovať, no striasť podozrenie. „Obávam sa, že nie. Istotne si ma s niekým mýlite,“ vysvetlil vľúdne. Opätovala mu krátky úsmev a odišla.
Ľudia už boli raz takí. Mali ťažkosti odlíšiť od seba ježanov-jednotlivcov, ešte aj ich mužov od žien. I tí ľudia, ktorí boli rýdzo priateľskí a vnímaví. Určite to bolo podobne s kuňanmi, mločniakmi, možno aj mnohými ľuďmi. Tuná Varda zo Srdca klenotu ho už stretla nespočetnekrát. Pre jeho kolegov a mnohých ďalších bola tá krčmáročka skvelou informantkou. Vždy prepočula či vykutrala podnetné chýry. Zaujímavé, že vedela rozlíšiť aspoň to, že je v podobnom veku, ako ona, hoci ho nevedela rozoznať po zmenenom hlase.
Prišiel na rad. „Poprosil by som vás o…“, ani nestihol dopovedať, keď sa ozvalo prenikavé zazvonenie kovu. Bolo počuť strážnikovo zvolanie, v dave to zašumelo, strážnik vykríkol.
Mürtli sa zahľadel tam, kam ostatní okolo neho. Strážnik stratil záujem o mločniaka. Díval sa do davu na ulici, varovne mávol obuškom a pokrikoval, nech sa výtržník ukáže.
„No toto,“ utrúsila Varda z hostinca. Mürtli si ju všimol, ako stojí pri jednom zo stánkov.
Frnnng, cvennng. O strážnikovu prilbu zazvonil ďalší okruhliak. Ten zlostne, bezmocne zrúkol a začal si raziť cestu davom. Niektorí miestni sa na nečakanom spektákli dobre smiali.
Mürtli už siahal po gryfích minciach, aby nakúpil, ale niečo mu nedalo. Vykročil od stánku, namieril si to ku križovatke ulíc, kde prebiehal zmätok. Obišiel strážnika, obchádzal hlúčiky smejúcich sa, čudujúcich sa a pokrikujúcich miestnych. Zrak ježanov bol síce priemerný, no jastril očami, či na opačnom konci susednej ulice niekoho nezbadá. Zbadal. Spoza debny vykĺzlo chlapča, v podrepe sa rozutekalo k ďalšej dočasnej skrýši. Čosi si rýchlo pchalo do vrecka. Mürtlimu sa maril náznak koženého remienka. Prak?
Strážnik a časť davu sa ako na potvoru vyberala tým istým smerom. Mürtli si povzdychol. Toto neznášam. No musel konať rýchlo. Jednému z miestnych dal odzadu mierny buchnát po chrbte. Zarazený muž sa k nemu otočil, ale Mürtli už ukazoval rukou na muža postávajúceho vedľa nich. Spustila sa mela, lietali facky a päste. Už beztak nabrúsený strážnik pribehol, aby ich oddelil a napomenul. Mürtli kráčal preč pokojne, no čoraz rezkejším krokom. Ešte niečo naviac. Vo vrecku čosi nahmatal, spomenul si.
Zrak mu padol na neďaleký stánok, kde na rošte nad žeravým uhlím vypekali rôzne dobroty.
Uistil sa, že pred stánkom a roštom práve nik nestojí, a že predavač opodiaľ dopĺňa zásoby.
Teraz alebo nikdy. Vo vrecku nosieval drobnú škatuľku. Zvykol do nej sypať menej kvalitné zvyšky zo zmesi pre zábleskovky. Prišla mu vhod. Minul rošt a cez medzeru vhodil škatuľku rovno na uhlíky. Po desiatich krokoch si na okamih rýchlo zakryl uši. Výbuch bol malý, ale rámus poriadny, záblesk silný. Miestni pri stánku zdesene híkali, šúchali si oči, vŕtali prstami v ušiach. Rošt prerazil plátenú striešku stánku a s cvendžaním dopadol na ulicu. Strážnik všetkých okrikoval, aby ostali na mieste. Pribiehali jeho spolupracovníci.
Mürtli šiel rýchlym krokom, odhodlaný nespustiť oči z malého uličníka. Túto časť mesta poznal naspamäť. Neboli ďaleko od ich tajného komplexu. Cestou stretával povedomé tváre.
„Myška v klepci,“ oslovil mechanika, opravujúceho parný stroj pred jedným obchodom. Dočkal sa odpovede klasickým posunkom. Kráčal ďalej. Vnímavejší by si všimli, že mechanik kývol tulákovi-rarachovi, a ten zašiel pasážou do dvora.
Mürtli nasledoval chlapča, ktoré občas zastalo, aby si oddýchlo a obzrelo sa. I on zastal, díval sa inde, dal sa s niekým do reči, stratil sa z dohľadu. Keď prechádzal okolo jedného žobráka, predviedol posunok. Žobrák si zložil klobúk a podal mu ho. Z batôžka nenápadne vytiahol ďalší.
To už Mürtli stiahol striešku na oči a pozorne sledoval, kam sa chlapča usiluje skryť.
Našlo obvyklé vchody do ich podzemného komplexu, no boli zatarasené. Akoby tam nikdy ani neboli. Ústupové cesty sa zužovali. Ponechajú mu len ten jeden vchod. Nakoniec ho uličníček našiel, pomaly vliezal dnu.
Mürtli pridal do kroku, vstúpil do úzkej bočnej uličky. Potiahol tajnú páku, vstúpil cez skryté dvere. Keď sa zabuchli, ľahol v šere na šmýkačku a spustil sa po nej, až mu pichliače na chrbte šúchali. Po zosadnutí vykročil do jednej z podzemných chodieb, vyzeral chlapča.
O chvíľu vstúpilo na chodbu, nevšimlo si ho. Vošlo do jedných dverí. Ticho ho nasledoval. Pasca čaká. Prekážková dráha ich cechu, na výcvik nováčikov.
Z inej miestnosti vyšiel šedivejúci ľudský muž v stredných rokoch. Chudšia postava, no ramená sťa miesiželezo.
„Ty?“ zvolal prekvapene Lonaj Pertenet. Mürtli mu posunkom vysvetlil, že myška vkĺzla dnu.
Lonaj neváhal a vybral sa rýchlym krokom po ďalšej z podzemných chodieb. Chystali klepec.
Chlapec blúdil v pološere prekážkovej dráhy, blížil sa ku dverám. Dúfal, že je to posledná miestnosť.
Dvere sa prudko otvorili, tvár mu oslnil lampáš. Lonaj ho zdrapil za golier, pritiahol k sebe a držal pevne v zovretí.
„Ako ťa volajú, galgan? Neľakaj sa, odpovedz. Kým ti nehovorím fagan, ešte je dobre.“
„Bystan, kamaráti ma volajú Bisťo. Mnohí ma oslovujú len Chlapča.“
„Ojoj, koľké nom de guerre,“ zachichúňal sa Lonaj. Vycerený chrup nepravidelne zdobili medzery, pripomínajúce zanedbávané úseky hradieb.
Na jednej z veľkých debien vŕzgli tajné vrátka. Mürtli opustil dočasnú skrýšu a podišiel k chlapcovi.
„Videl som ťa činiť sa pri trhu. Šikovné práča. Prečo strieľaš po Mestskej stráži?“ opýtal sa Mürtli. „Zo samopaše? Alebo ti niekto nakázal?“
„Jeden rarach. Alebo permon. Neviem. Nízky pán… Kereloj. Hovoril, že potrebuje prekĺznuť popri strážnikovi. Mal som odviesť pozornosť. Aj mi zaplatil. Síce dosť málo, ale…“
„’Známa firma‘ Inger,“ uškrnul sa Mürtli. „Vitaj u Starošianeckých, Bisťo. Ak by ti nevoňala zlodejina, dobrí špehovia sa nám vždy zídu. I takí, čo sa vedia obracať s prakom. Dobre by sme ťa živili, aj ti slušne platili. Zváž našu ponuku,“ vysvetlil mu ježan.
Chlapček užasnuto pootvoril ústa.
Dievča. „A to je kto ?“ zatiahol so záujmom Mürtli, keď Bisťa vyviedli von tajným vchodom.
„Švira,“ povedal váhavejšie Bisťo. „Kamarátka z ulice, z našej bandy. Pomáhame si.“
„Daj aj jej vedieť o našej ponuke,“ zachechtal sa Lonaj a rukou rozčechril Bisťovu čiapku.
Uličníček sa na Lonaja mierne zachmúril. „Ešte si to premyslíme,“ odvetil.
„Ak sa na náš cech opovážiš bonzovať, bude zle-nedobre,“ slušne napomenul Mürtli.
Malý Bisťo prikývol a rezkým krokom vykročil ku kamarátke. Prehodili pár slov, rozbehli sa do hlbín mesta. Z niekoľkých stromov nad ich hlavami už padalo pestrofarebné jesenné lístie.
Za snehu už bývali u cechu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.