 |
„Okamžite si uprac ten vílí prášok! Už ti to nebudem opakovať,“ napomenula mama svoju šesťročnú dcéru a pustila sa do skladania vecí.
„Ale ja som ním chcela poprášiť Bambuľka. Aby ožil, vieš?“ Dáška si privinula veľkého plyšového medveďa.
„Prášok nie je skutočný. Kúpila som ho v obchode, “ povedala otrávene mama a ďalej upratovala. Obzrela sa až na vzlykanie.
Dáške sa po líci skotúľala veľká slza. Čaro hry pominulo.
„Ach, prepáč, zlatko. Vieš,“ hladkala ju po vlasoch, „víly sú bájne stvorenia. Veria na ne hlavne deti. My dospelí sme už zabudli. Máme plnú hlavu svojich problémov a potom sa nevieme vcítiť do vašej kože. Hraj sa ďalej, len dávaj pozor na koberec. Ťažko sa to bude vysávať.“
Dáška zobrala škatuľku z postele a chcela ju vyložiť na stolík. Lenže, pošmykla sa jej ruka a škatuľka jej vypadla. Väčšina trblietavého prášku sa ocitla na zemi.
„Prepáč, mami, to som nechcela!“ vyhŕkla a znova začala plakať.
Tentoraz mama zareagovala hneď. „Viem, že si nechcela. Spolu to upraceme. Zostalo tam ešte niečo?“
„Je tu len taká štipka. Na oživenie Bambuľka je to málo. Aha!“ vysypala zvyšok prášku na hlavu plyšového medveďa. Nič sa však nestalo. Hodila ho preto na zem a skočila do postele, ako to robila vždy, keď ju niečo rozrušilo.
Mama si len povzdychla nad ligotavým neporiadkom a šla utešiť svoju dcéru.
„Zavolám tatovi, nech ti cestou domov kúpi nový, dobre?“
„Áno, a budem si dávať najväčší pozor.“
„Dobre, ale teraz to poďme povysávať.“ Vyšla z izby a o malú chvíľu bola naspäť.
Dáška sa zohla pod posteľ, či tam nezavadzajú nejaké hračky. „Pozri, mama, prachové zajačiky!“
„Prachové čo?“ prekrikovala mama hučiaci vysávač.
„Za-ja-či-ky,“ zopakovalo nahlas dievčatko.
„Myslíš tie chuchvalce? Panebože, to kedy sa stihli tak nazbierať?“ zohla sa, aby na ne poriadne dočiahla. „Ták, už je tu poriadok.“
Nevšimla si, že za nohou postele zostal jeden potrblietkovaný chumáč.
Malé sivé klbko otvorilo oči. Pozrelo sa na drobné labky. Boli štyri. A narástli mu aj dlhé uši. Ten prášok… nečakané, aký to malo účinok. Postavilo sa. Bolo zvláštne hýbať sa silou vôle. Vidieť, počuť aj cítiť. Bol z neho ozajstný prachový zajko. Taký, ako ho nazvalo to dieťa.
Spätne sa zamyslel nad tým, čo bolo pred práškom. Žil? Vnímal? Spomínal si na to len matne. Aký bol údel prachových zajačikov? Len pomaly rásť, zrniečko po zrniečku a potom umrieť. A pri troche šťastia si ešte sem-tam polietať po miestnosti, v ktorej sa zrodili.
Obzrel sa na miesto, kde ešte pred chvíľou ležala jeho rodina. Ako len trpeli! Ich výkriky sa mu stále ozývali v ušiach. On jediný mal šťastie. Ale bolo to naozaj šťastie? Predtým nemal poňatia, čo znamená naozaj žiť. Ale teraz, kvôli tomu prekliatemu prášku, si začal uvedomovať všetko. A vnímal aj bolesť svojej rodiny, keď ich tá vec vtiahla do vnútra. Predtým jednoducho nevedel o čo ide. Myslel si, že to k životu patrí.
Ale nemusí. Už viac nie. Aj on chce žiť. A nechce tu byť sám.
Na dom sadla noc. Ľudia sa odpratali do svojich izieb a on mal dosť času obzrieť si to tu. Našiel aj druhú škatuľku s práškom. Radosť však vystriedala beznádej. Sám ju nedokázal otvoriť.
Vtom mu v hlave skrsla myšlienka. Vedel, kde má hľadať. Prebehol cez chodbu k dverám na konci. Bez najmenšieho problému sa vsunul popod ne.
Bolo tam šero. Cez malé okno prúdilo dnu trocha svetla z pouličných lámp. Pred sebou zbadal obrysy niečoho veľkého. Pomaly to obchádzal a labkami skúmal povrch. Keď natrafil na hadicu, vedel, že to našiel. Vzrušenie v ňom vzrástlo.
Zrazu ho vyrušil akýsi šramot. Priložil ucho na telo vysávača. Nič. Čosi však zašušťalo za ním. Obzrel sa, žmúril do tmy. Zbadal bod, ktorý bol svetlejší ako zvyšok miestnosti. A potom ďalší. A ešte jeden. Približovali sa. Srdce mu začalo biť rýchlejšie. Tento pocit bol preňho nový.
Niečo mu preletelo okolo hlavy. Počul šťuknutie vypínača a miestnosť zalialo svetlo. Labkami si zakryl oči. Keď ich dal dole, nevychádzal z údivu.
Pred ním stáli tri čudesné tvory. Hneď vedel, že sú ako on.
Prachové potvorky.
Ich telo tvorili rôzne špiny z útrob vysávača. Polámané časti hračiek, svetielkujúce hviezdy, črepy z rozbitej porcelánovej misky, zabudnutý pripináčik. Zmes ako stvorená na boj.
Zajkovi znova niečo preletelo ponad hlavu a dosadlo to k nim. Lietajúca potvorka.
Všetky naňho hľadeli s bolesťou v očiach. Takou, akú mal aj on.
„Priatelia,“ oslovil ich. „Som jedným z vás. A presne viem, čím si prechádzate. Vytvorili nás proti našej vôli. A napriek tomu pre nich neznamenáme nič. Sme len prach a smeti, čo sa povaľujú v ich dome.“
Niektorí začali prikyvovať.
„Naši najbližší trpeli,“ pokračoval zajko. „My sme tí, čo prežili.“
Na tvárach sa im zračilo čoraz väčšie odhodlanie.
„Nedovolíme im, aby nás zastrašovali a ničili touto vecou,“ potľapkal vysávač. „Získame svoju slobodu!“
Potvorky začali burácať a tlieskať.
Zajko vetril, či je čistý vzduch. No v dome bolo stále ticho. Všetci spali. Jeden po druhom sa presúvali do detskej izby, ktorú osvetľovalo tlmené nočné svetlo.
Dáška pokojne odfukovala. Jedna ruka jej trčala z postele a pod ňou ležala akási kôpka.
Potvorky prišli k posteli. Tá lietajúca sa vzniesla hore. Poletovala tesne nad pootvorenými ústami dievčatka. Zaváhala.
Zajko to vycítil.
„Nie je iná možnosť,“ prehovoril s odhodlaním. „Musíme to urobiť. Inak sa deň čo deň budeme strachovať o svoje životy.“
„A-a čo keby sme ušli?“ spýtala sa jedna z nich.
„Myslíš, že nás tam vonku čaká niečo dobré? Vôbec nevieme ako to tam vyzerá. Mne stačil hluk, čo som počul cez otvorené okno. To vrčanie, búchanie a krik ľudí nemôže pre nás znamenať nič dobré. Neprijali by nás.“
„Má pravdu,“ povedal ktosi.
„Áno,“ zvolali ďalší. „Poďme!“
Potvorky vyrazili. Hneď sa však zháčili. Kôpka pred nimi sa začala dvíhať. Užasnuto sledovali mäkké obrysy veľkého medveďa.
Bambuľko.
„Čo vy chcieť urobiť?“ vykročil oproti nim, no zatackal sa. Jednu polku tela za sebou vliekol. Prachový zajko rýchlo premýšľal. „Pozri sa na nás. Každý z nás si nesie bolesť zo straty svojho blízkeho. Nechceme žiť v strachu. Chceme byť slobodní.“
Bambuľko sa ani nepohol. Polovica jeho tváre vyžarovala hnev, tá druhá sa usmievala.
„Čo ti je?“ zarazil sa zajko. „Si nemal dosť prášku, či čo?“
„Ja vám to nedovoliť!“ zahučal.
„Fajn, tak sa najskôr zbavíme teba. Naňho!“
Prvá sa k nemu dostala lietajúca potvorka. Schmatla ho za ucho a s miernou námahou ho zdvihla do vzduchu. Začal sa metať. Pustila ho. Tvrdo dopadol na zem. Počul bojové výkriky. Ustupoval. Chrbtom narazil na škatuľu s hračkami. Trčala z nej Dáškina vília palička. Jedinou schopnou labou sa po nej načiahol, keď ho do boku trafil pripináčik. Zafňukal. Jedna z nich mu skočila na hruď a snažila sa ho uškrtiť, ďalšia pokračovala v bodaní do boku.
Nevzdával sa. Keď v labe pocítil studený plast, okamžite sa zahnal. Lietajúcu potvorku to rozmetalo na kusy. Všetky ostatné ustrnuli. Striasol tú z hrude. Dupal, búchal. Padal, vstával. Palička lietala zo strany na stranu.
Až zavládlo ticho.
Pred ním zostal už iba prachový zajko. Pravú polovicu tela mal takmer fuč. Stáli oproti sebe, ochrnutí rivali. Okolo nich sa povaľovali bezvládne chumáče prachu a pena z rozpáraného boku Bambuľka.
Zajko držal v ruke pripináčik. „Robíš veľkú…“
Bambuľko sa naposledy zahnal paličkou.
Zajkova hlava sa rozpadla na prach spolu s jeho ambíciami.
Po ťažkom boji sa Bambuľko pozviechal a s námahou vyliezol do postele. Ľahol si k svojej Dáške. Ona si ho v spánku pritúlila. Každý centimeter oživenej časti tela ho bolel. Možno sa už ráno neprebudí, no aspoň na chvíľu naozaj pocítil jej lásku.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.