 |
Prebrali sa iba niekedy, prichádzali iba pri niektorých. Knihy tvrdili, je to náhoda. Mudrci vyhlasovali, ide o intelektuálne najvyšších. Jasnovidci verili, že sa hovorí o vyvolených. Ľudia, obyvatelia malebného mestečka Pertunuenzo klebetili, ide o zatratených.
Utekala chodbou zrkadlovej siene. Strácala dych, prichádzala o zvyšky energie. Koľko sa tam už potácala? Nemala zbrane, ani mágiu. Tá ostala jej mladšej sestre. Staršia si vzala múdrosť, Mia sa uskromnila so silou.
Počula ho. Motal sa kdesi za ňou, túžil po nej, potreboval ju. Dúfal v jej pohltenie, iba to ho posilní. Nesmela mu to dovoliť. Musela sa brániť, ale ako? Jeho príchod prišiel neočakávane, ako vždy.
Mia si hlasito vzdychla. Drží sa jej celé roky, odkedy ju navštívil prvý raz, počas oslavy pätnástych narodenín. Mala by ho očakávať neustále.
Stále bežala, dvere mala na dosah ruky. Medzi zrkadlami to nebolo jednoduché. Zovšadiaľ na ňu vyskakoval vlastný odraz, skutočný, zmenený pod optickým klamom, či zámerne znetvorený.
„Dosť!“ skríkla, strácala trpezlivosť. Prudko zastavila. Dvere mala na dosah ruky, monštrum ju malo na dosah malíčka. Ruky mala naširoko od seba a čakala. Pocítila jeho dych. V zrkadle vpravo vzhliadla ich odraz. Opatrne k nemu pootočila hlavu. Poznala, ako ED vyzerá. Zakaždým podobu menil, preto nad ňou zvíťazila zvedavosť.
Tento raz bol vychudnutý, z torza vychádzali štyri chápadlá snažiace sa ju získať. Telo pokrývalo ochlpenie v odtieňoch tmavošedej. Na pleci pocítila jeho dotyk. Zvážnela, zadržala dych a otočila sa k nemu.
„Nie!“ vykríkla na plné hrdlo a skočila po ňom. ED, ako ho sama, nevedno prečo nazvala, zaspätkoval. Tiež sa rozkričal. Mia zacítila silnú bolesť brucha. Bola nafúknutá, ťažko sa jej kráčalo. Musí odtiaľ zmiznúť. Ihneď.
Sťažka našla kľučku dverí a bola vonku. Klesla k zemi, kde ju čakala sestra. Obe nazreli ku vchodu do zrkadlovej siene. Jediné miesto známe ľuďmi, ktorí tam svoje monštrá dokázali zničiť. Mii sa to nedarilo, nebola jediná.
„Nezvládla si to.“
Mia skleslo prikývla. „Nie, Rexia. Rexy, prepáč. Je silnejší, než ja. Silnejší.“ Hlavu sklonila do dlaní. „A ty?“ Nevedela, z čoho sa cíti horšie. Zo svojej neschopnosti vyhrať nad démonom patriacemu iba jej, či z mladšej sestry. Pohľadom prešla po jej svetlých vlasoch a výrazných, bohužiaľ vpadnutých zelených očiach. Pochudla, spod kože vytŕčali kosti. Obe to nezvládali.
„Snažím sa.“ Rexy sa neisto pousmiala. „Nechcem skončiť ako Inge.“
Mia hlasito preglgla. Najstaršia sestra to nedokázala. Monštrum ju pohltilo, ostala z nej iba troska. Mnohí neverili. Vraj si siahla na život sama. Aké hlúpe. Pobozkala sestru na čelo. „Nie si sama,“ zašepkala.
Prešla chodbou starého, dávno neobývaného sídla. Ľavé krídlo sa rozpadalo, ľavé zachovávali iba vďaka zrkadlovej miestnosti. Kým ľuďom pomáha monštrá poraziť, budú sa oň starať.
Striaslo ju, všade sa rozpínal chlad, aj počas letných dní. Vošla na toalety. Dostala hlad, mala chuť čosi zjesť. Spomenula si na bolesť brucha. Stále ho pociťovala, preto radšej podišla k záchodu. Odľahlo jej, zvracanie neprišlo.
Umývala si ruky priamo pred zrkadlom. Bála sa doň pozrieť. Nabrala odvahu a zrak zodvihla. Dlhé čierne vlasy padali až po pás, pričom ich temnota zvýrazňovala žiarivo modrú farbu jej očí. Pocítila slzy, v hrudi zvláštne ševelenie šepotajúce nespokojnosť. S čím? S minulosťou? So smrťou svojej sestry? S ponechaním mágie Rexy? S celým životom? Monštrum to tušilo. Našlo ju vždy, keď zapochybovala.
Začula ho. To si naozaj ani na chvíľu neoddýchne? Prestala sa do zrkadla dívať. Ak sa mu má postaviť, treba to urobiť čo najskôr a premyslene. Dokázali to iní, dokáže to aj ona.
Vybehla von do daždivého počasia. Okolie zapĺňala večná hmla, patriaca k starému sídlu od nepamäti. Nezdržovala sa. Ľudia sa pri nej pristavovali, vypytovali na novinky, dokonca urážali. Ignorovala ich. Z domu vzala nunčaky, bič a palcát, svoje obľúbené zbrane do boja. Tento raz sa jej to podarí. Porazí ho.
Cestou naspäť po nej ktosi za pomoci mágie zaútočil. Letel k nej blesk. Zahnala sa palcátom, blesk odrazila naspäť k útočníkovi. „Skús to znova a použijem viac, než palcát.“
Chytila sa za brucho. Cítila ho. Monštrum prichádzalo. Pridala do kroku a za pár minút sa ocitla pred zrkadlovou miestnosťou. Neuvažovala, jednoducho vošla.
Oslepili ju vlastné odrazy. Stále si nezvykla. Zastavila pri zrkadle ukazujúcom predĺženú a zúženú postavu. Mia vyzerala bizarne. Odrazu ho začula. Spoza nej prichádzalo vrčanie a tiché kroky. Čakala. Pevne schytila palcát i bič. Tento raz neunikne.
Skríkla. Monštrum prišlo, nie však odzadu, ako očakávala. ED vychádzal priamo z nej. Necítila ho, iba videla. Plazil sa jej spod nôh, vytŕčal z torza, tiekol z končekov prstov. Stále ho vedľa seba nevidela, ostával iba v odraze zrkadla, presúval sa pred ňu.
Obrátila sa k vedľajšiemu zrkadlu. Urobila tak znova, otočila sa o stoosemdesiat stupňov. Všade videla iba monštrum, nie seba.
„Čo chceš? Čo po mne chceš?“ Mala sa pýtať, kto si? Odkiaľ pochádzaš? Rozbolela ju hlava. Sama to nezvládne. Rozbehla sa naspäť k dverám. Začula ho. Pootočila hlavou k monštru menom ED. Uškŕňal sa, pripravený zaútočiť. Nie v zrkadle, v skutočnosti.
Mia vybehla z dverí, zabuchla a oprela sa o ne. Zhlboka dýchala, myseľ pracovala na plné obrátky. ED musel znamenať niečo viac, než čomu dosiaľ verili. Pokiaľ sa to týkalo každého monštra, týmto zistením sa posunú vpred.
Zviezla sa k zemi, monštrum predsa vyšlo z nej. Rad za radom do nej kvapkali obavy, až ju zaplavili. ED bol jej súčasťou, musela sa k nemu s touto vedomosťou stavať.
„Mia?“
Čiernovláska k nej zdvihla hlavu. „Rexy, myslím, že rozumiem.“ Natiahla k sestre ruku. Pomohla jej vstať. „Vieš, ako som ti hovorila, že nie si sama?“ Rexy mlčky prikývla. „Myslím, že práve to je našim kľúčom. Dosiaľ sme do toho išli každý po svojom. Opak je podľa mňa pravdou.“ Zopár ráz sa nadýchla a vydýchla, naberala odvahu. „Nie je to u nás zvykom, ale Rexy. Pomôžeš mi bojovať proti môjmu monštru? Na oplátku pomôžem ja tebe.“
Rexy navonok vyzerala váhavo, vnútri bola pevne rozhodnutá. Pousmiala sa. „Myslela som, že sa nikdy neopýtaš.“ Zamávala rukou priamo pred Miinou tvárou spolu s malým tancujúcim plamienkom.
Vošli do zrkadlovej miestnosti. „Drž sa pri mne.“ Mia išla pol kroka napred, aby sestru chránila.
„Myslíš, že mi ublíži? Keďže…patrí k tebe?“
Mia zauvažovala. „Nie. ED je iba môj.“ V mysli dodala, „moja súčasť, len s tou myšlienkou ho porazím.“
„Čo ak príde moje monštrum?“ Rexy viditeľne striaslo.
Mia potočila nunčakmi. „Zničíme aj jeho.“
Nestretli sa tam raz, ani len dva razy. Monštrum ničili postupne, každým dňom o čosi viac. Zoslaboval, nie len ED. Po niekoľkých mesiacoch radili aj iným, ako konať. Nerozumeli, alebo nechceli porozumieť.
„Nemôžete ísť do toho sami,“ prízvukovala Mia neustále.
„Nechajte si pomôcť. Odbremení vás to,“ dodala Rexy, keď neverili.
Po dvoch rokoch Mia zvíťazila. ED po niekoľkej porážke zmizol, doslova sa vyparil. Rexy sa podarilo to isté. So spokojnými úsmevmi na seba pozerali plné vďaky a determinácie pomôcť tým, ktorí ich príjmu.
Opustili zrkadlovú miestnosť, odišli domov a pripravili si jesenné hody, nastal čas osláv. Mia nazrela k svojmu odrazu v kovovej lyžici, sklesla. Začula tichučké vrčanie.
Konečne porozumela pravde a rečiam, šíriacich sa od iných víťazov. Monštra sa nikdy nezbavíš. Vyhráš, musíš byť však obozretná. Čaká na správny moment, kedy povstať. Nedaj mu príležitosť, bojuj za seba a svoj život. Ver si a ver aj druhým. Vtedy sa z teba stane skutočný víťaz.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.