 |
„Vážený súd. Dovoľte mi vzniesť obvinenie voči pánovi Bradleyovi vo veci potenciálnej vlastizrady, zadŕžania vládnych informácií, spolupráce s tajnými službami a pripravovaného útoku na planétu. Minulosť čistučká ako čerstvo napadaný sneh zračí o prešpekulovanom pláne, o pohnutej mysli nám dali vedieť jeho najbližší rodinní príslušníci, susedia a priatelia. V nedávnej dobe ho začali podozrievať z možného príchodu sprisahania organizovaného so spolupáchateľom pánom Andreasom. Manželky oboch mužov si všimli zvýšenú podozrivú aktivitu, ktorú, statočne a odvážne nahlásili.
Základ prípadu tvorí zhotovená nahrávka zachytená na diktafón, kvôli vylúčeniu možnosti možného zásahu cez osobný počítač, hovoriaca o vine oboch mužov. Súd žiadam o zvolenie pustiť tento záznam.“
„Vyhovuje sa, nech sa páči.“
„Ďakujem.“
–
„Mike, skutočne chceš svetu ukázať svoje dielo? Môže ťa to zničiť.“
„Pomiatol si sa, Andreas? Ešte musím vyčkať. Potrebujem viac informácií.“
Ukážeš mi tie aktuálne?“
„Samozrejme.“
–
V diktafóne sa ozvalo šušťanie papiera, vŕzganie drevenej stoličky. Do zvukov sa zamiešalo neurčité mrmlanie, tresnutie šuplíkom. Chvíľa spontánneho ticha bola ukončená tichým zahrešením a hlasným buchnutím.
„Všetky tieto spisy sa týkajú útoku mimozemskej civilizácie na Zem. Dôkladne premyslený plán rozostavenia lodí, použitej techniky, pripravených zbraní spolu s ich funkciou i dohodnuté signály na prípadný ústup. Niekoľkými narážkami som možno nechcene poodhalil sled udalostí, ale myslím, že bude vyhovujúce, ak vnesieme do projektu štipku tajomna,“ vysvetlil Mike Bradley, pretočil stránkou, poklepkal na papier, „tu už rozoberám ochromenie sietí GPS a navigačných systémov, skratovanie komunikačných ciest a zabránenie šíreniu poplašnej správy. Rádiá, televízie, smartfóny – nič nezareaguje na poplach.“
„Zaujímavé, ktoré mesto padne prvé?“ vyzvedal ďalej spolupáchateľ Pete Andreas.
Diktafónom zaburácal smiech.
„Naše, samozrejme.“
Dav v súdnej sieni sa nepokojne zamrví. Obvinení si vymenia pohľady, uškrnú sa. Mlčia.
„New York poslúži,“ zavtipkoval Bradley.
„Držíš sa béčkových postapokalyptických filmov? Predvídateľné,“ oponoval Andreas.
„Mlč, neznalec,“ štekol Bradley s tlmeným smiechom, „obsadia Ameriku a zotročia ju, áno. Ľavou zadnou ovládnu zvyšok sveta. Hm, Európa sa ponúkne dobrovoľne,“ v pozadí bolo počuť štrngnutie lyžičky o hrnček. „Zarobím na tom. Uvidíš, konečne nebudem musieť drieť a celý deň sa potiť v gumených rukavičkách. O tom inokedy.“
„Mimochodom, ako s nimi vlastne komunikuješ?“ skúmal ďalej Andreas.
„Prostredníctvom vysokovýkonného komunikačného zariadenia fungujúceho nezávisle od našich zdrojov signálu. Bol to, samozrejme, ich nápad. Nemožno im vytknúť inteligenciu,“ páchateľ si odpil, akoby mimochodom spomenul, „tu je nákres, ráč nahliadnuť.“
Muži na moment stíchli. Andreas otáčal v rukách nákres, mrmlal si popod nos.
„Pekná práca,“ uznanlivo vyriekol, „prečo vlastne zelení prišli na Zem? A práve za tebou? Hm?“
„Si príšerne zvedavý,“ ohradil sa Bradley, „nie sú zelení.“
„Akí teda?“ skúšal Andreas.
„Neviem,“ Bradley si povzdychol, „ale vybrali si ma vďaka môjmu vzdelaniu, keďže pracujem ako jadrový fyzik. Poskytnem im palivo, naučím ich štiepiť rádioaktívne látky –teda, ak je „naučiť“ to správne slovo. Ešte k tomu, nie som somár a viem zaobchádzať s počítačom, na rozdiel od väčšiny starého obsadenia vedcov.“
„Rozkošné. A zámer? Zahováraš,“ doberal si priateľa Andreas.
„Veď som to naznačil. Už predtým.“
„Rádioaktívne látky? Nie je ich vo vesmíre dosť?“
„Áno, lenže tento zámer pôsobí ako nenásilná zámienka. Divadielko. V skutočnosti potrebujú otrokov,“ priznal Bradley.
Sudca vystrašene zíza na obvinených. Obaja myknú plecom, nechápavo zvraštia obočie. Sieňou sa preleje vlna nesúhlasného pobúrenia, zopár zúčastnených protestne vstane, pripraví sa na odchod. Ozbrojená ochranka spozornie, upokojí situáciu varovným pozdvihnutím obušku.
„Kedy sa celá táto zábava uskutoční?“
„No,“ uvažoval Bradley, „pravdepodobne o mesiac. Snáď zvládnem dať dokopy rozumnú osnovu plánu a zohnať dostatok silnej čiernej kávy.“
„Odvážny cieľ,“ pritakal Andreas.
Diktafón zaznamenal hlasné necivilizované sŕkanie.
Sudca vyvráti oči stĺpkom, obzrie sa smerom obhajkyne. Perami naznačí: „Príšerné spôsoby.“
Prítomní novinári pokrútia hlavami, perá sa besno rozbehnú na papiere, prsty po klávesniciach, útržkovito si zapíšu priebeh procesu. Dav ostáva znepokojený.
„Som zainteresovaný aj ja?“ opäť dobiedzal Andreas.
„Isteže. Ako verný otravný priateľ stojaci po boku šialeného vedca,“ zasmial sa plytko Bradley, lyžička v šálke zaspievala, „pripime si.“
„Studeným čajom?“
„Studeným čajom.“
„Na nás. Na dobytie Zeme!“
–
Horúce ticho obleje zúčastnených. Okrem obvinených. Spokojne sa na seba usmejú, rozosmejú sa ako populárne školáčky častované úškrnkami.
„Preboha, Bradley, ste úplný šialenec?“ rozohní sa prekvapivo sudca, „zaslúžite si akurát tak guľku do hlavy!“
„Prečo, pán sudca?“ dotknuto sa spýta Bradley.
„Prečo? Prečo? Dopekla, vy máte ale nervy. Ako teraz podľa vás máme odvrátiť útok mimozemskej civilizácie. Zavládne panika, ľudia sa pozabíjajú medzi sebou! Využijú naše zdroje proti nám, zotročia nás, na planétu padne temná pohroma! Dívame sa smrti do očí kvôli vám, páni. Ste spokojní? Obaja? Bradley a Andreas, doslova hviezdne duo komunikujúce s vyššou inteligenciou vo svoj prospech. Čo vám sľúbili? Peniaze? Všetko len kvôli vašej zlej životnej situácii? Alebo moc? Stojí vám to za to?
Ako sa vôbec chcete z tohto vyvliecť? Čo poviete ne svoju obhajobu? Ste vrah!“
Bradley si dopraje nádych, oslnivo sa usmeje. Zabodne sa doňho desiatka očí, túžiacich po priznaní vlastizradcu. Napätá atmosféra túži po svojom vyvrcholení. Naisto ho čaká trest smrti. Novinári dychtivo napínajú uši, predčasne ňuchajú verdikt.
Napokon prehovorí, pokojne, so šarmom: „Nie som vrah. Som spisovateľ.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.