 |
Los fanzinos – teda amatérske či poloprofesionálne časopisy, spravidla občasníky, ktoré si vydávajú nadšenci, spravidla sfaf kluby. Ich najvyššiu úroveň predstavuje český Interkom (pod palcom Zdeňka Rampasa, prezidenta ČSSF), ale ani tie… menej profesionálne?… nebývajú zlé. Nemusia sa totiž trápiť s predajom, cielením na publikum, jednoducho – vydávajú sa pre to, aby pobavili a metódy zábavy sú značne voľné. Ako napríklad v najnovšom OPPO Scifiens No. 6, Odpadovom Plátku sf klubu Planéta Opíc…
Ťažko povedať, prečo si bratislavská Planéta Opíc zvolila ako názov práve „odpadový plátok“, každopádne, nájdete tu aj texty skutočne hodné tohto mena ;-) Napríklad surrealistické textíky Mischa Jedináka – pôvabné hračky s podnázvom Životopis na dne pohárika. A – navyše – Mišo si strihol aj nejaké tie básničky v sekcii poézia a tie skutočne stoja za to. Napríklad…
Ozvali sa ťažké kroky, výstrel a máš v zadku broky.
Vysoká úroveň poézie je jednoznačná :-) Do tejto kategórie zábavy spadajú aj básničky Vila Búra a Pojednanie o pravej podstate snov profesora Mischa W. Mischjewského – skutočne precízna (aj keď značne scestná) analýza toho, prečo v sne naberieme silu a prečo dianie v snoch nedokážeme ovplyvniť…
Recenzia na Améliu z Montmártru je ale úplne „iné kafe“ – Mischo Jedinák tentoraz exceloval. Jeho texty majú vždy niečo do seba, ale táto recenzia vonia gaštanmi v Rue de Pigalle a hádzaním žabiek s pôvabom putujúceho trpaslíka (z Moskvy). Mišo vzdal hold Jean-Pierrovi Jeunetovi rovnako ako on vzdal poctu ľudskej duši vo svojom nádhernom filme. Potlesk.
Príjemné sú ale aj poviedočky – iľjomuromecká bylina Miloša Ferka, Prvá cesta Jana Vyšatiča, ma skutočne pobavila. Jej sprievodné texty už také pôvabné nie sú, majú v sebe priveľa amatérskych chýb, ale… toto nie je profi časopis ale fanzin. Neverte bláznom a Soľ sú vcelku milé texty, ktoré by si zaslúžili aj väčšiu pozornosť zo strany autorov.
Nuž, a zvyšok fanzinu je klasická fanzinovština – reportáž z hľadania klubovne (aka krčmy) pre Planétu Opíc, zamyslenie sa nad posielaním jednej poviedky do desiatok súťaží, pikošky zo života J. R. R. Tolkiena, rozprávanie o inteligentných rastlinách v science fiction (tentoraz o trifidoch) či kratučké rozprávanie o „Niktovi“ (aka Nemovi), archetype nielen fantastickej literatúry. Jednoducho – tento fanzin je na nejakých tridsiatich stranách formátu A5 nabitý zábavou, a teda spĺňa základné predurčenie plátkov tohto typu. Držím palce do budúcnosti, aby číslo šesť nebolo posledným. Pretože, ako vravia bratia Česi „jen houšť a větší kapky“.
Hodnotenie, v rámci fanzinov – 8/10 (10 má Interkom, sorry :-)